Marián Minárik Reihenfolge der Bücher

Das abstrakteste Instrumentarium moderner Semiologie dient dazu, dem Leser ein unmittelbares sinnliches Vergnügen am Text zu vermitteln. Diese Lust erwächst aus der intellektuellen und moralischen Prinzipienlosigkeit des Lesenden, dem im Moment der Lektüre nichts fremd, der allen Einflüsterungen zugänglich ist. Wie das im einzelnen – und im besonderen bei Roland Barthes (1915–1980), dem wichtigsten Vertreter strukturalistischer Literaturbetrachtung – vor sich geht, wird in scheinbar beiläufigen, jedoch äußerst kunstvollen Aphorismen und Exkursen verdeutlicht.

Z francúzskych originálov vybral, preložil, doslov a poznámky napísal Marián Minárik; prebásnila Viera Prokešová. Pri prekladoch piesní sme vychádzali najmä z textov zo spevníka Josepha Cantelouba a literárnej antológie Luca Decaunesa. Niektoré zápisy boli publikované ako prílohy k folklórnym záznamom na zvukových nosičoch. Vždy sme uprednostňovali autentickejšie varianty, len výnimočne sme sa pokúsili o rekonštrukciu ideálneho variantu. Výber sa sústredil na ľúbostnú poéziu a vzťahy medzi mužom a ženou, čo vylúčilo niektoré známe ľudové piesne, hoci väčšina piesní sa dotýka najdôležitejších aspektov života. Názov knihy nie je náhodný; chceme priniesť radosť a uvoľnenie čitateľom a zároveň vzdať hold českému prekladateľovi Hanušovi Jelínkovi. Jeho dielo Zpěvy sladké Francie stále vzbudzuje záujem a obdiv. Želanie priaznivého osudu našej knižke je odvážne, ale lákavé!