Dvadsiatnik Julo (z ktorého raz bude slávny Satinský) a o pár rokov mladšia Oľga (krásna tanečnica a budúca prekladateľka) sú obaja z Dunajskej ulice. Príbeh ich lásky sa začína zoznámením na lodi počas plavby na Dunaji v lete 1962. Prvých päť rokov od ich zoznámenia neboli vždy spolu v Bratislave, vďaka čomu sa zachovala táto korešpondencia. Oľga mala najprv angažmán v Košiciach, potom bol Julo na vojne, neskôr Oľga odišla na dlhší čas do Ameriky. Julo a Oľga si nepísali len ľúbostné vyznania či suché správy, ich listy sú plné postrehov, príhod a v neposlednom rade ilustrácií. Časť Julových listov je písaná vo forme časopisov, kde nechýbajú vlastnoručne kreslené fiktívne inzeráty a reklamy. Tie zostávajú v knižnom vydaní verne reprodukované. Kniha Listy Oľge pozostáva zo 155 Julových a 51 Oľginých listov z rokov 1962 – 1965. Listy vychádzajú päťdesiat rokov od napísania, desať a takmer tridsať rokov po smrti tých, čo ich písali.
Oľga Lajdová Bücher





Dielo súčasného španielskeho prozaika Miguela Delibesa (nar. 1920), ktoré sleduje jednu z významných vývojových tendencii modernej španielskej prózy, získalo si vysoké ocenenie v Európe i na celom svete. K hlavným tematickým oblastiam, ktoré autora najväčšmi zaujímajú, patrí vzťah človekak prírode (Poľovníkov denník), návraty k detstvu a najmä problematika meštiackeho intelektuálneho a provinčného prostredia rodnej Kastílie, na pozadí ktorého zobrazuje sociálne a mravné rozpory španielskej spoločnosti (Päť hodín s Mariom). Sem možno zaradiť aj román Môj synáčik Sisí. azda najprekladanejšie Delibesovo dielo. Tragikomický príbeh je situovaný do typického provinčného mestečka, kde žije majiteľ prosperujúceho podniku Cecilio Rubes s manželkou Adelou, milenkou Paulinou a synom Sisím. Na vzájomných vzťahoch hrdinov, ich úspechoch, stroskotaniach a ľúbostných pletkách autor za pomoci irónie a satiry obnažuje citovú vlažnosť, úzkoprsosť, bezzásadovosť a zbabelosť malomeštiaka neschopného zaujať rozhodný postoj k prevratným historickým udalostiam, ako aj v osobnom živote. Pôsobivosť tohto realistického diela napísaného tradičnou formou umocňuje výstižná charakterizácia postáv a situácií a autorov príznačný, hlboko humanistický prístup k základným etickým otázkam.
Autorov v poradí druhý román Tango s Panchom (1969), ktorý okrem domácich literárnych i čitateľských kruhov našiel zaslúženú odozvu aj v Európe, zachycuje z viacerých uhlov exotickú atmosféru pampy a argentínskeho vidieka s typickými charaktermi. Dejovú líniu tvoria rozmanité životné osudy,tragédie a ľúbostné romániky viacerých hrdinov, stelesňujúcich mladú generáciu krajiny. Ústredným motívom je parodicky spracovaný pohľad do obdobia tridsiatych a štyridsiatych rokov nášho storočia s jeho konzumnými tendenciami, pokryteckou morálkou a falošnými spoločenskými konvenciami. Hoci Puig pristupuje k vyjadreniu skutočnosti s ironicko-satirickým podtónom, pranieruje a kritizuje, spôsob kresby charakterov prezrádza autorovo porozumenie, zhovievavosť a lásku k jednoduchým ľuďom, ktorí žijú, živoria a umierajú v tiesnivom ovzduší provinčného mestečka. Aktuálnosť spoločenskej problematiky tohto sviežeho a príťažlivého dielka umocňuje svojrázny umelecký prístup využívajúci rôzne štylistické techniky a dôkladnú psychologickú analýzu medziľudských vzťahov.