Ivanov, verheiratet mit einer konvertierten Jüdin, erträgt die Stille in seinem Haus nicht länger. Die kranke Gattin liebt er nicht mehr, er flüchtet zum reichen Gutsbesitzer Sasa und dessen junger Tochter, die sich in den Zyniker verliebt.
Príbeh nezvyčajnej transplantácie obličky odohráva sa na prelome rokov 1952/53 v Paríži, tak ako ho zaznamenal mladý slovenský novinár, emigrant. Po rokoch sa vracia k okolnostiam nedokončenej práce na cykle článkov, v ktorých chcel zachytiť priebeh unikátnej transplantácie a zároveň poodhaliť zákulisie parížskeho lekárskeho a novinárskeho sveta. Próza má dynamický dej. S napätím sledujeme dramatický boj francúzskych lekárov s vlastnou neskúsenosťou, s bariérou imunitnej odpovede, i bolestný zápas mladého organizmu o prežitie. Transplantácie boli a sú nielen lekárskym, ale i právnym a etickým problémom. Za pokrok sa platí obeťami i omylmi. Má právo uznávaný lekár využiť nezvratné odhodlanie matky–darkyne, ktorá súhlasí so všetkým v nádeji, že zachráni život jediného syna? A čo etika novinára? Pokiaľ môže zájsť v honbe za senzáciou, vo vidine presadiť sa vo svojej brandži? Bol pokus o nápravu tragickej chyby márny?
Výber z poviedkovej a novelistickej tvorby ruského symbolistu je tématicky a žánrovo pestrým literárnym dielom. Pozostáva z troch cyklov: O dávnej minulosti, O smutnej prítomnosti a O možnej budúcnosti.
Životný príbeh biskupa Bartolomého de Las Casas, nazývaného Ochranca Indiánov, a kráľa Karola V., zakladateľa španielskej línie Habsburgovcov, je originálnou historickou freskou nášho sveta v 16. storočí, storočí veľkých zmien a veľkých mien. Tomuto storočiu vtlačili výraznú pečať také osobnosti ako Michelangelo, Luther, Kopernik či Las Casas. O tomto veľkom Španielovi na Slovensku veľa nevieme, hoci sa výrazne zapísal do histórie ľudstva ako výnimočný človek. Obyčajného konkistadora, plantážnika a neskôr mnícha povýšil kráľ na biskupa, a ten sa stal najvytrvalejším a najneohrozenejším obhajcom práv pôvodných obyvateľov Ameriky. Jeho svetoznáma Krátka správa o pustošení a vyľudnení Nového sveta, dodnes neprístupná slovenskému čitateľovi, je otrasnou výpoveďou o ukrutnostiach páchaných na Indiánoch a svedectvom boja jej autora proti nespravodlivým vojnám, protestom proti šíreniu kresťanstva násilím. Autor zrekonštruoval biskupove životné peripetie cez prizmu zložitého vzťahu ku kráľovi, rozšírené o mnohé zaujímavosti z objavenia Ameriky, dobývania Yucatanu, rozprávanie o tajomnej civilizácii Mayov, ako aj o dramatickej dišpute vo Valladolide, pri ktorej v prítomnosti Karola V. obhájil Las Casas tézu, že Indiáni sú ľudské bytosti a majú právo na dôstojný život, a to všetko doplnené o fakty, ktoré dejepisci zvyčajne nespomínajú.
Budeme svedkami agónie posledného panovníka Inkov Tahuantinsuyu, opojenia z moci a bohatstva, ako i ďalších udalostí, ktoré zmenili dejiny juhoamerického kontinentu. Ako je možné, že si hŕstka dobrodruhov dokázala podmaniť takú obrovskú ríšu? Autor románu nám ponúka odpoveď v hľadaní pravdy života v pravde dejín. Pomáha si znalosťami z dlhodobého štúdia dobových prameňov i putovaním po stopách svojich hrdinov.
Tragédia posledného ruského cára Historická próza nadväzujúca na autorov román Rasputin a cárovná. Dej sa odohráva abdikáciou cára Mikuláša II. a vrcholí krvavou masakrou celej cárskej rodiny v pivnici jekaterinburského domu. V románe sú fakty, ktoré doteraz neboli publikované.
Atahualpa, posledný Inka tvorí poslednú časť voľnej trilógie Ivana Izakoviča, v ktorej originálnym spôsobom zachycuje dramatický vpád Španielov na americký kontinent a ich kruté boje s Maymi, Aztékmi a Inkami.
Kniha Geniálny diletant zachytáva život a dielo Modesta Petroviča Musorgského, vari najznámejšieho predstaviteľa tzv. Mocnej hŕstky, skupiny mladých hudobných skladateľov z druhej polovice 19. storočia, do ktorej okrem neho patrili takí umelci ako Balakirev, Rimskij-Korsakov, Borodin či Cézar Kiuj. Práve Musorgskij svojím Borisom Godunovom urobil prelom vo vývine ruskej, ba vari aj svetovej opery tým, že našiel hudobný výraz tak pre závažnú, umelecky i historicky významnú tému, ako aj pre hovorovú ľudovú reč. Prirodzene, jeho dielo našlo nadšených obdivovateľov, ale aj zúrivých odporcov, dosť mocných, aby skladateľovi mohli strpčiť život a podlomiť jeho ďalšie tvorivé výboje.
Hneď prvý dialóg románu Tenorista uvádza čitateľa do neveľmi známeho, no tým príťažlivejšieho divadelného zákulisia a zároveň mu predstavuje menej sympatickú stránku tohto prostredia. Keď zbožňovaní miláčikovia publika zídu zo scény, stávajú sa obyčajnými ľuďmi, zavše aj precitlivenými či márnomyseľnými. Platí to najmä o hlavnom hrdinovi — nadanom tenoristovi Borisovi Selickom. Uvedomuje si svoj mimoriadny talent a má pocit, že ako umelec môže od života očakávať viac než obyčajný smrteľník. Vo vzťahu k obetavej manželke sa prejavuje ako nechápavý, sebecký a netolerantný partner, schopný bezohľadne sa zahrávať s citmi iných. Až neskôr vysvitá, aké okolnosti mali vplyv na formovanie jeho osobnosti. Na druhej strane však Boris vie byť štedrý, nezištný, veľkorysý. Keď ide o to, aby podal vrcholný umelecký výkon, vie vypäť všetky sily a nijako sa nešetrí. Nevidí len vlastný talent, má schopnosť neomylne ho rozpoznať aj u iných a neváha urobiť čokoľvek, aby pomohol nadanému človeku uplatniť sa. Angažmán v moskovskom Veľkom divadle je dôstojným vyvrcholením jeho kariéry a prejavom zaslúženého ocenenia jeho vokálneho majstrovstva.