Vladimír Roy Reihenfolge der Bücher

Zbierka intímnej, ľúbostnej a prírodnej lyriky. Poézia zo Zlatého fondu SME.

Poézia Vladimíra Roya (1885 – 1936) vstrebáva do seba podnety slovenskej literárnej moderny a kultivuje ich sebe vlastným introspektívnym spôsobom. Básnika lákala monumentálnosť básnickej apelatívnosti, no omnoho viac vyhľadával a rozvíjal možnosti poézie pri zachytávaní jemných poryvov v duši človeka, najmä v stave vypätia a rozochvenia. Do knižného výberu Vpísané do noci sú zaradené básne vnútorného monológu, básnické reflexie a mučivé otázky bez možnosti nájsť odpovede, ktoré zriedkavo presvetľujú záblesky pokoja a istoty. Molová poloha básnika pretrváva už storočie a ukazuje, že slovenská poézia má v Royovi básnika, ktorého dielo je stále živé a hľadajúce vnímavého adresáta. Knihu ilustrujú ukážky z tvorby sochára Štefana Papča. Výber textov a doslov Peter Trizna.

Básnická zbierka slovenského básnika a prekladateľa, vnuka J. M. Hurbana. V. Roy je označovaný ako básnik rozorvaného srdca a protikladných postojov k životu. Poézia bola preňho aktom sebavyjadrenia, básne odrážajú jeho pocity a náladu jeho duše. Klasika zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaný výbor z publikace: Vladimír Roy. Básne. SVKL. Bratislava 1963. 363 s. Dr. Ján Brezina zostavil výber a napísal štúdiu a poznámky. Daniel Šulc rediguje. Marta Hrušovská, zodpovedná redaktorka.

Básnická zbierka slovenského básnika a prekladateľa, vnuka J. M. Hurbana. V. Roy je označovaný ako básnik rozorvaného srdca a protikladných postojov k životu. Je tvorcom novej metafory a jedinečných symbolistických obrazov. Klasika zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaný sbírka z publikace: Vladimír Roy: Básne. SVKL Bratislava. 1963. 363. dr. Ján Brezina zostavil výber a napísal štúdiu a poznámky. Daniel Šulc rediguje. Marta Hrušovská zodpovedná redaktorka.

Slovenský básnik Vladimír Roy (1885 – 1936), vedúca osobnosť druhej vlny slovenskej literárnej moderny, sa liečil a zomrel v Novom Smokovci. Šťastnou zhodou okolností Archív literatúry a umenia v Martine ukončil spracovanie jeho korešpondencie, ktorú mu zverila básnikova dcéra Zorka Belanová-Royová krátko predtým, ako Podtatranská knižnica začala so svojím výskumom. Sám svojej tatranskej korešpondencii prikladal veľký význam, prosil manželku, aby mu ju odkladala. Je to nesmierne cenné svedectvo o utrpení človeka, ktorý do poslednej chvíle myslel viac na iných ako na seba.

Výber zostavil, štúdiu a poznámky napísal Ján Brezina.