Paulina Chiziane Bücher

Dieser Roman erzählt von der größten Tragödie, die dem mosambikanischen Volk in den letzten Jahren des Bürgerkriegs widerfahren ist. Zerstörung, Elend, Leiden, Erniedrigung, Hass und Aberglaube prägen das düstere Szenario in "Wind der Apokalypse". Die Worte der Autorin sind roh, scharf und delirant und führen uns dazu, zu hinterfragen, wie viel Fiktion in dieser apokalyptischen Erzählung steckt. In diesem absurden Krieg erleben zwei Völker, die Mananga und die Macuácua, eine Realität, in der sie nicht wissen, wer sie angreift und wer sie verteidigt.

Die turbulente wie bedrückende Lebensgeschichte einer jungen Frau, die in die Hauptstadt verschlagen wird. Ein Roman über die Liebe in dichten, poetischen Bildern von bestechender Schönheit.

Paulina Chiziane bola prvou mozambickou autorkou, ktorej v krajine vyšiel román – bolo ním dielo Balada do Amor ao Vento (1990), v ktorom otvára tému polygamie v koloniálnom období. Túto tému sa rozhodla naplno rozviť v románe Prvá žena – príbeh o polygamii (Niketche. Uma história de poligamia), za ktorý v roku 2003 získala cenu Josého Craverinho udeľovanú mozambickým autorom. Napriek tomu, že kniha vyšla začiatkom 21. storočia, praktizovanie polygamie je v mozambickej spoločnosti stále bežné. Napriek tomu, že Chiziane sa otvorenie stavia proti polygamii, vníma silné patriarchálne nastavenie spoločnosti a biedne postavenie žien v nej, a preto ponúka možno bizarné alternatívne riešenie situácie. Autorka nám ukazuje, že pokiaľ ženy spoja sily, vedia si vydobyť čestné miesto v spoločnosti. Chiziane o sebe tvrdí, že nie je spisovateľkou, ale rozprávačkou príbehov. To bravúrne dokazuje práve pri dôkladnom a detailnom opise žien a ich tragických životných osudov. Dielo nie je prvoplánovým feministickým pamfletom, a o to je precitnutie a prerod hlavnej hrdinky Rami autentickejšie. Román Prvá žena – príbeh o polygamii prináša dosiaľ unikátny pohľad na praktiku, ktorá je aj v 21. storočí stále akceptovaná, a dáva hlas jej neviditeľným obetiam.

«- David? - Sim? - Viste? - Vi. - O que pensas? - Nada. - Deixa-te de rodeios. Fala abertamente. - Vi, sim. Sempre ouvi falar de histórias de feitiçaria, mas nada do que ouvi se compara com isto. Parece uma montagem de cinema, contos de fadas, coisas do maravilhoso e do fantástico. Diz-me que estive a sonhar, Lourenço, vá, diz-me, isto não pode ser real!» [...] A perplexidade de David vai-se tornando nossa, à medida que mergulhamos no mundo fantástico que Paulina Chiziane nos oferece. Um mundo de feitiços e tabus, de magia negra e fantasia, de sonhos e de pesadelos, de luz e de trevas. Um mundo de contrastes e contradições, em que as forças do bem e do mal travam uma luta contínua e titânica. Um mundo de destruição e corrupção, mas também um mundo a que os valores da tradição e a sabedoria de séculos emprestam uma inegável beleza. Um mundo inquietante, assustador, misterioso, em que a atracção pelo abismo é incontrolável e a realidade do dia-a-dia, tal como supomos conhecê-lo, é permanentemente questionada. Será que David esteve mesmo a sonhar?»