Sedemnásťtisíc smiešnych sonetov

Autor vzal starú formu sonetu, ktorá môže pôsobiť archaicky, a naplnil ju súčasný obsahom, všetkým tým, čo ho znepokojuje, hnevá, nadchýna, rozvášňuje. Hevier hovorí vždy sám za seba, je „hovorcom samého seba“, ale s jeho výpoveďou sa môžu stotožniť aj iní. Jeho sonety sú formálne vybrúsené, plné netradičných rýmov, ale brilantná technika slúži iba ako prostriedok na vyslovenie naliehavého životného pocitu.