Tiché papradie

Milan Rúfus si za motto svojej tretej knihy rozprávok zvolil niekoľko rozličných regionálnych podôb slova papraď. Spolu s Pavlom Dobšinským, a samozrejme aj spolu s pôvodcom slovenských ľudových rozprávok — naším ľudom, pripisuje tejto rastline magickú moc. „Peráčina i papruť, paprať, paproč, poproč i rebričina nazvaný kvet, že len v tú noc pred sv. Jánom Krstiteľom kvitne. A vraj, kto ho svieži nájde, vidí všetky poklady, kdekoľvek ukryté by boli pod zemou. “ Takto sa po celé stáročia utešovali ľudia hľadajúci cestu k spravodlivosti, rovnosti a pravde. Od úlohy hľadať túto cestu nič neoslobodzuje ani súčasné a budúce generácie. A tak vyvolávanie slov peráčina i papruť, paprať, paproč, poproč i rebričina nemá iba kreatívnu funkciu. Podnecuje k reálnym analýzam a perspektívam súčasného sveta, ktorý sa zmieta v rozličných antinómiách, ktorý však má svoju budúcnosť; a to za predpokladu, že si aktívne osvojí aj hodnoty a pravdy nadobudnuté ľudstvom v priebehu mnohých tisícročí.