Mehr zum Buch
Slovensko-maďarské vzťahy sa od 19. storočia stali významným problémom v slovenskom politickom diskurze. Po zániku rakúsko-uhorskej monarchie a vzniku Československej republiky (ČSR) sa Slovensko definovalo ako územno-právna jednotka na politickej mape Európy, čo potvrdili zmluvy z Parížskej mierovej konferencie v rokoch 1919 – 1920. Rok 1918 bol historickým medzníkom, ktorý kanonizoval Slovensko v geopolitickom zmysle ako územie medzi Tatrami a Dunajom, reprezentujúce etnický priestor Slovákov. Následne došlo k zásadným spoločenským, hospodárskym, politickým a kultúrnym zmenám, pričom sa zmenili aj pomenovania severných území Uhorska na Slovensko. Hoci tieto termíny nie sú historicky totožné so súčasným územím Slovenska a Slovensko nebolo len etnickým územím Slovákov, tieto názory sa v medzivojnovom období presadili. Fakt, že Slovensko „vzniklo“ v procese zániku historického Uhorska, zvýšil význam slovensko-maďarských vzťahov. Téma nebola nová, ale získala na celospoločenskom význame, pričom netolerantná politika voči národnostiam v období dualizmu slúžila ako argument pre rozchod s monarchiou.
Buchkauf
Pod heslom integrity: Slovenská otázka v politike Maďarska 1918 - 1921, Miroslav Michela
- Sprache
- Erscheinungsdatum
- 2009
- product-detail.submit-box.info.binding
- (Paperback)
Keiner hat bisher bewertet.
- Titel
- Pod heslom integrity: Slovenská otázka v politike Maďarska 1918 - 1921
- Sprache
- Slowakisch
- Autor*innen
- Miroslav Michela
- Verlag
- Kalligram (SK)
- Erscheinungsdatum
- 2009
- Einband
- Paperback
- ISBN10
- 8081012613
- ISBN13
- 9788081012617
- Reihe
- Schlagwörter
- Sachbücher, Historisches Thema, Geschichte, Zwischenkriegszeit, 1. Hälfte des 20. Jahrhunderts, Königreich Ungarn (1920–1946), Slowakisch-Ungarische Beziehungen
- Beschreibung
- Slovensko-maďarské vzťahy sa od 19. storočia stali významným problémom v slovenskom politickom diskurze. Po zániku rakúsko-uhorskej monarchie a vzniku Československej republiky (ČSR) sa Slovensko definovalo ako územno-právna jednotka na politickej mape Európy, čo potvrdili zmluvy z Parížskej mierovej konferencie v rokoch 1919 – 1920. Rok 1918 bol historickým medzníkom, ktorý kanonizoval Slovensko v geopolitickom zmysle ako územie medzi Tatrami a Dunajom, reprezentujúce etnický priestor Slovákov. Následne došlo k zásadným spoločenským, hospodárskym, politickým a kultúrnym zmenám, pričom sa zmenili aj pomenovania severných území Uhorska na Slovensko. Hoci tieto termíny nie sú historicky totožné so súčasným územím Slovenska a Slovensko nebolo len etnickým územím Slovákov, tieto názory sa v medzivojnovom období presadili. Fakt, že Slovensko „vzniklo“ v procese zániku historického Uhorska, zvýšil význam slovensko-maďarských vzťahov. Téma nebola nová, ale získala na celospoločenskom význame, pričom netolerantná politika voči národnostiam v období dualizmu slúžila ako argument pre rozchod s monarchiou.