Slovanské starožitnosti I.
Autoren
- Buchbewertung
Mehr zum Buch
Na prvom liste Šafárikových "Slovanských starožitností" čítame vetu rímskeho historika Plínia. "Inde et liber crevit, dum ornare patriam et amplificare gaudemus, pariterque et defensioni ejus deservinus et gloriae." Šafárik ju použil ako motto, pričom ho nepochybne najviac inšpirovala časť "...keď sa tešíme ozdobovať a rozširovať vlasť a rovnako keď slúžime jej obrane a sláve." Tieto myšlienky povzbudzovali Šafárikovu náklonnosť k slovanskému vlastenectvu, ktoré sa podujal vyjaviť skúmaním a opísaním slovanskej starobylosti a mohutnosti. Stanovisko vlastenectva bolo nepochybne nielen inšpirujúcim, ale aj pretrvávajúcim prvkom pri výskume slovanských dejín, ako aj literatúr, jazykov a iných súčastí kultúry Slovanov. P. J. Šafárik opísal dva dôvody, ktoré ho motivovali, priviedli a držali pri skúmaní starých slovanských dejín. V úvode "Slovanských starožitností" napísal, že to bol stav poznania, aký poskytovala odborná literatúra, a jeho osobné dôvody a vedecké záujmy. Dovtedajšiu neslovanskú, najmä nemeckú spisbu považoval za zastaranú a nevyhovujúcu pre nedôvodnosť (nedôkaznosť), plytkosť alebo čiastkovosť. Ale spozoroval v nej aj určitú predpojatosť autorov, prejavujúcu sa nepriazňou k slovanskému svetu, a neochotu skúmať slovanské dejiny. Slovanská historická spisba, v jeho vyjadrení "dejepisné umenie" , v časovom porovnaní k predchádzajúcej je mladšia, čo súviselo s nedostatkom všeobecnej vzdelanosti. Spozoroval v nej však nedostatok zdravej kritickosti. Vlastné, osobné dôvody korenili v prirodzenej láske P. J. Šafárika k slovanstvu, priazni a náklonnosti k jeho dejinám a jazykom. Všestranným uvažovaním, objasnením a opísaním najstarších dejín Slovanov chcel vyzdvihnúť pôvod a rast Slovanstva. Bádateľské úsilie viedlo P. J. Šafárika k dielu, v ktorom na základe dobových prameňov predložil pravdivé poznatky o pôvode, prvých sídlach, rozvetvení, dejinách, povahe, zamestnaní, náboženstve, spoločenskom poriadku, jazyku, písme a umení Slovanov. Pri tomto zámere skĺbil vedomosti predchádzajúcich bádateľov s poznatkami vlastného skúmania. (zadná časť knihy)