Rozprávky z lekárne

Dnešný človek musí rozumieť toľkým veciam! Kto sa však veľa učí, musí aj zabúdať. Veď do jednej hlavy ani za svet nenapraceš viac, ako sa zmestí — do jednej hlavy. A tak síce vieme posielať do vesmíru rakety, ale načisto sme zabudli, ako sa lieta na koberci. A kto už dnes rozumie reči vtákov?! Jednostaj len niečo nové objavujeme a v tom chvate kadečo nechávame bez povšimnutia. Neraz si totiž v tej chvíli myslíme, že to už nebudeme potrebovať. Lenže — čo ak raz zabudneme na niečo veľmi dôležité… Kto z vás sa napríklad pamätá na lekáreň, ktorá ešte voňala bylinkami, cudzokrajným korením a tajomstvom čarovnej kuchyne? Kto vie, že dávno predtým boli pre človeka jedinou lekárňou lesy, rozkvitnuté lúky a brehy potokov? Nie, na prírodu nesmieme zabudnúť. Lebo nech ešte čokoľvek vymyslíme a skonštruujeme, vždy zostaneme len obyčajnými človiečikmi z navlas rovnakého cesta, ako sú všetky ostatné tvory, nesmierne závislými od všetkého, čo nám — až doteraz ochotne — príroda poskytuje.