Mehr zum Buch
Od vydania knižky Najlepšie vtipy 1 prešlo už pár rokov. Kniha sa vtedy a aj ako opakovaná dotlač tešila vašej pozornosti a som od vydavateľa dostala súhlas k tvorbe druhého, a možno i ďalších dielov. Začala som oduševnene písať. Ibaže prišla jar a na mňa čakali náročné práce v záhrade. Záhradní škriatkovia sa na mňa vykašľali. Nepomohli mi. Takže som na všetko zostala sama – záhrada, varenie, domácnosť. Navyše babička, moja 94-ročná mama – nám zostarla. Takže ma nemal kto dirigovať. Moje vtipy sa sušili a zamrazené čakali v počítači. Prešla náročná jeseň, prežila som aj predvianočný zhon a keď som už-už začala pokračovať v tom vtipkárskom žánri, babičke sa priťažilo a začali sme behať po lekároch. Trvalo to takmer rok. Na „roli dedičnej“ som pracovala usilovne ako včielka. Záhrada bujnela a s ňou ale aj burina, s ktorou som denne tuho bojovala. Oplatilo sa, pretože ovocia i zeleniny boli opäť plné koše. Nakoniec som si konečne vstúpila do svedomia a začala som spriadať „vtipologický“ zábavníček. Ak máte chuť, nech sa páči, zabavte sa a oddýchnite si od svojich záhrad, úradov, nákupných centier a iných hltačov času.
Buchkauf
Najlepšie vtipy 2, Katarína Petkaničová
- Sprache
- Erscheinungsdatum
- 2025
- Einband
- (Paperback)
Keiner hat bisher bewertet.
- Titel
- Najlepšie vtipy 2
- Sprache
- Slowakisch
- Autor*innen
- Katarína Petkaničová
- Erscheinungsdatum
- 2025
- Einband
- Paperback
- Seitenzahl
- 128
- ISBN13
- 9788089642663
- Reihe
- Schlagwörter
- Belletristik, Humor, Literarische Fiktion, Slowakische Literatur, Witze & Anekdoten
- Beschreibung
- Od vydania knižky Najlepšie vtipy 1 prešlo už pár rokov. Kniha sa vtedy a aj ako opakovaná dotlač tešila vašej pozornosti a som od vydavateľa dostala súhlas k tvorbe druhého, a možno i ďalších dielov. Začala som oduševnene písať. Ibaže prišla jar a na mňa čakali náročné práce v záhrade. Záhradní škriatkovia sa na mňa vykašľali. Nepomohli mi. Takže som na všetko zostala sama – záhrada, varenie, domácnosť. Navyše babička, moja 94-ročná mama – nám zostarla. Takže ma nemal kto dirigovať. Moje vtipy sa sušili a zamrazené čakali v počítači. Prešla náročná jeseň, prežila som aj predvianočný zhon a keď som už-už začala pokračovať v tom vtipkárskom žánri, babičke sa priťažilo a začali sme behať po lekároch. Trvalo to takmer rok. Na „roli dedičnej“ som pracovala usilovne ako včielka. Záhrada bujnela a s ňou ale aj burina, s ktorou som denne tuho bojovala. Oplatilo sa, pretože ovocia i zeleniny boli opäť plné koše. Nakoniec som si konečne vstúpila do svedomia a začala som spriadať „vtipologický“ zábavníček. Ak máte chuť, nech sa páči, zabavte sa a oddýchnite si od svojich záhrad, úradov, nákupných centier a iných hltačov času.