Bratislava je “rozštvrtená na 17 častí. Zoznámte sa s tým najzaujímavejším, čo vám jednotlivé mestské časti vedia ponúknuť. Dozviete sa históriu každej z nich, ako vznikli ich názvy aj čo zaujímavé vedia obyvateľom či návštevníkom ponúknuť. Prejdete sa po historických budovách i sakrálnych stavbách, navštívite múzeá, ale ajiné zaujímavé lokality. Možno vás prekvapia pravdivé historky o miestach, o ktorých ste si doteraz mysleli, že ich poznáte. Známy spisovateľ o Bratislave Ivan Szabó vás presvedčí, že jednotlivé mestské časti skrývajú mnoho pozoruhodností, ktoré rozhodne musíte vedieť.
Novinka v rámci novej HN edície – knižnej edicíe Hospodárskych novín. Zistite, prečo patrí John F. Kennedy k najpreceňovanejším postavám dejín? A nekrivdí naopak história Richardovi Nixonovi či Georgovi W. Bushovi? Bol Franklin D. Roosevelt gigant bažiaci po moci s tyranskými sklonmi? A čo Donald Trump? Ako ho ovplyvňovala jeho prostorekosť, politická nekorektnosť a často aj neprofesionalita?
Americkí prezidenti patria k najsilnejším politikom sveta. Historik Martin Kovář glosuje ich príbehy, od Woodrowa Wilsona až po Donalda Trumpa. Ukazuje zložitý vývoj Spojených štátov amerických, ich odvekú rozdelenosť aj opakujúce sa problémy, rovnako ako tragickosť a novú nádej v dejinách 20. a momentálne už aj 21. storočia. Obzerá sa za tým, aké osobnosti v Bielom dome úradovali, ako ich vnímali súčasníci v Amerike a v zámorí a ako sa na s odstupom času pozerá veľká história.
Publikácia je spracovaná pútavo nielen textovo, ale aj graficky. V pôvodnom českom vydaní vyšla v rámci edície portálu INFO.cz.
Kniha prináša čitateľovi vzrušujúce príbehy, informácie a obrázky Bratislavy z 18. storočia. Toto storočie sa začína morovou epidémiou, počas ktorej zahynulo v Bratislave 2 000 ľudí. Celkovo ich v Bratislave žilo 6 000. Na konci storočia však mesto malo už 30 000 obyvateľov. Bratislava bola korunovačným mestom Uhorska. V Dóme svätého Martina korunovali aj Máriu Teréziu, ktorá opravila bratislavský hrad a prebývala v ňom jej najmilšia dcéra. Pod hradom vznikajú cechy, varí sa pivo, popíja víno, jedia ryby z Dunaja. Na veľkých trhoch predávajú všetky dochované a dopestované produkty. Šľachta, ktorá sa sem prisťahovala, si stavia krásne barokové domy, paláce a zakladá záhrady. V meste znie hudba, nacvičuje sa divadlo, funguje nemocnica i lekáreň a tlačou vychádzajú noviny. V Bratislave žijú všetky vrstvy spoločnosti od tých najbohatších (šľachta, úradníci, obchodníci) až po tých najchudobnejších (učni, tovariši), pričom na uliciach sa potulujú aj žobráci a prostitútky. Spisovateľ Ivan Szabó, ktorý rád čerpá z historických zdrojov, vybral z farebného života úžasného mesta to, čo môže súčasného čitateľa zaujať.
V minulosti bola Bratislava, respektíve Prešporok, multikultúrnym mestom. Narodili sa tu, bývali, založili si tu rodinu alebo tu našli prácu mnohí učenci, lekári či umelci. V knihe nájdete životné osudy známych vedcov, napríklad Regiomontana, Kempelena, Bela, Mikovíniho, Segnera či Jedlíka. Zblízka sa pozriete aj na umelcov, akými boli Hummel alebo Messerschmidt. Mená niektorých, ako napríklad Sofer alebo Jesenák, prežívajú v Bratislave dodnes v názvoch ulíc či oblastí. Poodhalíte však aj životnú púť takých historických osobností, ktorých mená sú už dnes zabudnuté, ale v čase, keď žili, sa tešili úcte prešporských obyvateľov. Patril medzi nich Lippay, Rayger, Torkoš aj iní. Občas sa z hmly dejín vynorili aj ženy zanechajúc po sebe stopy v našom terajšom hlavnom meste.
Na Bratislavskom hrade sa narodila svätá Alžbeta Uhorská, korunovaná tu bola Mária Terézia a s mestom je spätá aj dobrodinka Terézia Brunšviková. Spoločnou charakteristikou všetkých týchto rôznorodých osobností je fakt, že sa narodili do roku 1800.
Nadčasové zápisy výraznej osobnosti nášho hlavného mesta, bratislavského mestského archivára, Ovidia Fausta, prerozprával a doplnil Ivan Szabó. Kniha prináša ďalší kúsok histórie Bratislavy minulého storočia. Zábavné príhody, ale aj vážne epizódy zo života aj javy dnes už ťažko predstaviteľné, či rôzne kuriozity, ktoré sa dostali do mestských zápisníc čitateľa pobavia i poučia. Čítanie o tom, prečo sa nesmelo chodiť chytať ryby na Štedrý deň a počas vianočných sviatkov so sieťami, čo sa stalo s rybármi, ktorí zákon nedodržali, k čomu všetkému sa priznala žena z Biskupíc, ktorá bola obvinená z bosoráctva, či o prvom zázname zemetrasenia v Prešporku je plné dobových udalostí. Kniha ponúka podobu starej Bratislavy, známu už iba z archívnych záberov. Fotografie vdychujú nostalgiu a zachytávajú jedinečný okamih, za ktorým stojí príbeh, osud, dejinná udalosť. Publikácia voľne nadväzuje na predchádzajúce dve diela autora, a to Prešporsko-bratislavské historky a Prešporsko-bratislavské strašidlá.
Krátke príbehy zaujmú každého, kto má rád „duchárinu", vzrušenie, záhady a tajomnosť. Presne o tom sú Prešporsko-bratislavské strašidlá pre starších i mladších čitateľov.
Historky, ktoré sa odohrali v časoch dávno minulých a rozhodne nenechajú chladným nikoho. Čitateľa zavedú do obdobia, kedy bosorátstvo nebolo raritou, skôr pomáhalo vysvetliť javy nevysvetliteľné. Ocitnete sa na Bielej ulici vedľa Bielej pani, v strašidelnom dome, zakúsite atmosféru stredovekého učenia alchýmie. Dobové fotografie Prešporka v kontraste so súčasnou Bratislavou pomôžu spoznať staré mesto a porovnať ho s dnešnou podobou ulíc, uličiek, palácov a domov.
Nie všetko, čo sa odohralo v histórii, sa dostalo na stránky kníh o veľkých dejinách. Popri významných udalostiach sa prihodili aj malé vzrušujúce príhody, na ktoré sa časom zabudlo. No tieto epizódy či historky existovali a často niesli v sebe neoficiálnu pečať doby, v ktorej vznikli. Poľudštili dejiny, ktoré zaznamenali historici stroho a bez emócií. Na tieto historky storočia sadal prach. Bolo potrebné sfúknuť ho, lebo aj z nich sa skladá mozaika doby. Čitateľ sa dozvie, odkedy je na Dóme svätého Martina hromozvod, ako muž v brnení bežal Panskou ulicou, kedy zaparkoval koč posledný fiakrista a ďalšie zaujímavosti.
Ivan Szabó patrí ku generácii, ktorá sa o aristokracii, o šľachte, o modrej krvi nedozvedela v škole príliš pozitívneho. Učili ho, že to boli vykorisťovatelia pracujúceho ľudu, nezodpovední ľudia, ktorí zvyčajne prehýrili majetok, čo získali vďaka mozoľom robotníkov a roľníkov. Bolo to skutočne tak? Boli šľachtici nezodpovední, ľahkomyseľní a amorálni? Takí, aby si vyslúžili odsúdenie a výsmech? Alebo to boli ľudia takí ako aj ostatní so svojimi problémami, tragédiami, nešťastiami?
Pravda, boli medzi nimi aj dobrodruhovia, no väčšina z nich robila tak, aby po nich pre budúce generácie, pre potomkov, čosi zostalo. Napr. gróf Ambrózy vybudoval v Mlyňanoch Arborétum, kde je ešte aj v súčasnosti pracovisko Slovenskej akadémie vied. Po grófovi Dionýzovi Andrášim zostala obrazáreň, ktorá láka návštevníkov do Krásnohorského Podhradia. Zbierky obrazov, sôch a iné artefakty si môžeme prezrieť na hrade Červený Kameň. Tie nám zanechali aristokrati Pálfiovci, tak ako to urobili aj Andrášiovci na hrade Krásna Hôrka (v súčasnosti renovovanom po požiari) či Betliar. Majiteľmi kúpeľov v Piešťanoch boli príslušníci šľachty Erdödyovci.
Aj o týchto aristokratoch s modrou krvou sa píše v tejto knihe. Hádam preto, lebo ich životným krédom bolo to, čo napísal a vyslovil gróf Dionýz Andráši: Non videri sed esse – nie zdať sa, ale byť.
Brilantný esejista vťahuje čitateľa do ľudských rozmerov života pätnástich výnimočných, známych i menej známych, zavše až zabudnutých osobností slovenskej kultúry, akými boli a sú veselý bohém M. Pácalt, prvý slovenský literárny detektív I. Hron, literárny tulák Emo Bohúň, bohémsky gurmán R. Fabry, prvá dáma slovenského humoru Zuzka Zguriška, politický väzeň K. Korper-Zrínsky a ďalší, prevažne už nežijúci tvorcovia. Približuje ich prostredníctvom rôznorodých, často kurióznych zážitkov a neznámych súvislostí ich života a tvorby.
Podrobnosti
