Miroslav Pekník Bücher

The articles edited here by Miroslav Peknik evaluate the place of Hodza as a journalist, publicist, historian and political scientist in Slovakian political history.

Materiály z vedeckej konferencie, Bratislava, 15.-17. septembra 1992.

Toto dielo patrí k prvým rozsiahlejším prácam, v ktorých sa pokúsili autori z rôznych vedných disciplín - politológie, sociológie, filozofie, histórie, ale aj ďalších - nanovo zachytiť viaceré aspekty meniacej sa slovenskej spoločnosti. Sledovali nielen zmeny na politickej scéne, integračné problémy, ale aj vývoj ekonomiky, cirkevnú otázku, slovensko-české vzťahy, menšinovú problematiku a ďalšie témy súvisiace so sociálnym vývojom a budovaním demokratického systému. Vzhľadom na šírku tematického záberu predstavuje publikácia mimoriadny edičný počin.Roky po Novembri 1989 a vzniku samostatnej Slovenskej republiky predstavujú obdobie prevratných zmien takmer vo všetkých oblastiach politického, ekonomického a spoločenského života. Preto bolo opodstatnené, že Ústav politických vied SAV spolu s ďalšími inštitúciami a jednotlivcami skúmal túto problematiku a podal svedectvo o vývoji i zmenách, ktorými Slovenská republika prešla počas tohto obdobia.I. časť má 648 strán, II. časť 566 strán. Oba zväzky sa predávajú spolu.

Slovenská spoločnosť zviedla o SNP a jeho odkaz svoj vnútorný zápas. Väčšina historickej obce akceptovala takú koncepciu Povstania, ktorá sa usilovala o nápravu „prevrátených hodnôt“. Išlo o zdôraznenie významu nekomunistického občianskeho odboja a úlohy armády, pričom by nebol dezavovaný zástoj komunistov a partizánskeho hnutia. Formovanie historického vedomia spoločnosti je dlhodobý, nikdy sa nekončiaci proces, preto treba verejnosť s výsledkami bádania o SNP aj naďalej systematicky a korektne oboznamovať, aby slovenská spoločnosť aj v budúcnosti vnímala povstanie ako jeden z významných míľnikov svojej histórie.

Predkladaná monografia prednostne skúma a sleduje predvojnový i vojnový vývoj domácej slovenskej politiky na jej ceste k vzniku Česko-Slovenska, ktorý vyvrcholil 30. októbra 1918 prijatím Deklarácie slovenského národa, známej aj ako Martinská deklarácia. Táto znamenala štátoprávne oddelenie Slovenska od bývalého Uhorska a stala sa jedným zo základných dokumentov zrodu a konštituovania samostatného česko-slovenského štátu.

Kolektívna monografia jednej z výskumných línií pracovníkov Ústavu politických vied SAV „Osobnosti slovenskej politiky“. Publikácia zhodnocuje dlhoročnú politickú, publicistickú a osvetovú činnosť Vavra šrobára (1867 – 1950) – politika, lekára, pedagóga, publicistu, spisovateľa a národovca.

Historici, politológovia, filozofi aj právnici sa zhodujúna tom, že je žiadúce vidieť Ivana Dérera - jeho politické názory aj právnické a publicistické dielo - ako súčasť politického a právnického myslenia, ktoré hľadalo pre Slovensko nové cesty vývoja a pomáhalo dynamicky rozvíjať slovenský život po vzniku Česko-slovenskej republiky. Polemické napätie medzi stúpencami čechoslovakizmu a slovenskej národnej samobytnosti, ako aj medzi centraslistami a autonomistami, na ktorom sa aktívne podieľal, viedlo napokon - proti jeho presvedčeniu - v budúcnosti k nastoleniu slovenskej národnej a štátnej samostatnosti.

Vzťah k Európe bol v 20. storočí kľúčovou otázkou, ktorú musel riešiť každý slovenský politik, ktorý chcel pre svoju krajinu zaistiť bezpečnosť a vhodné podmienky na existenciu a rozvoj. Alexander Dubček sa musel vyrovnávať s Európou rozdelenou na sféry vplyvu. Bol predstaviteľom radikálneho ľavicového zoskupenia, ktoré sa jednoznačne a jednostranne orientovalo východným smerom. Dubček kládol do popredia základné všeľudské hodnoty, humanizmus, úctu k človeku, toleranciu, dialóg, rozvoj umenia, kultúry a vedy. Akcentoval, že existuje zodpovednosť za svoju krajinu rovnako ako občianska, ľudská zodpovednosť za dnešný svet, planétu Zem. Prihováral sa za novú kvalitu života. Európanstvo Alexandra Dubčeka bolo založené na prekonávaní totality stalinského typu v spore s ňou, a nie až po jej rozpade, a rovnako na odmietnutí totality a sociálnej nespravodlivosti v akejkoľvek „inovovanej“ podobe.