Juraj Vaculík Bücher

Publikácia sa venuje spracovaniu a prenosu hlasu v komunikačnom prostredí. Názov „Od Bella k Alexe“ vyjadruje jej záber od počiatkov telefónie, pri zrode ktorej stál, okrem mnohých ďalších A. G. Bell, ktorý bol dlho považovaný za autora prvého telefónu. Pojem Alexa je chatbot alebo interaktívny hlasový asistent s podporou umelej inteligencie, nosná technológia vývoja hlasovej komunikácie v súčasnosti. Snahou je predstaviť technológie a postupy spracovania hlasu od prvopočiatku, t. j. mechanického a analógového záznamu, cez jeho digitalizáciu po paketové spracovanie, vrátane dostupnej sieťovej infraštruktúry. Ďalšia vrstva je od pevnej (linkovej) komunikácie, cez bezšnúrovú, mobilnú alebo satelitnú po softvérovo definovanú vo forme virtuálnych asistentov až po softvérovo spracovanú reč pomocou internetových technológií a jazykov ako VoiceXml.

Učebnica je zameraná na prehľad podporných technológií pre riadenie prístupu. Nadväzuje na publikáciu „Systémy riadenia prístupu“. Problematika riadenia prístupu je veľmi rozsiahla a je možné sa na ňu pozerať z rôznych uhlov pohľadu. Zaoberá sa podpornými technológiami a snaží sa rozšíriť pojem prístup a riadenie prístupu aj do oblasti praktických aplikácií v informačných systémoch. Nosnou časťou je oblasť biometrických systémov od základných metód ako otlačok prsta po skenovanie ruky, krvného riečiska, písma a jeho charakteristiky, dynamiku a písanie na klávesnici. Ďalšie technológie sú zamerané na skenovanie očí, rozpoznávanie tváre a termovízia. Jednou je aj oblasť šifrovania a kryptografie. Je súčasťou prenosových technológií, úložných systémov, ošetrenia citlivých údajov a mnohých ďalších prvkov v oblasti ochrany informácií a údajov. Časť poskytuje stručný prehľad o vývoji kryptografie, od starších technológií ako Cézarova šifra alebo skytale, cez substitučné a transpozičné šifry, šifrovacie systémy počas vojny ako Enigma alebo Lorenz až po novodobé symetrické a asymetrické šifry, hašovacie funkcie a elektronický podpis.

Publikácia sa zaoberá systémami riadenia prístupu. Riadenie prístupu je veľmi široký pojem. Podľa štandardov sa delí na dve hlavné oblasti a to fyzický prístup a logický prístup. Časť je zameraná na riadenie identity, ak potrebujeme niekoho overiť, musíme ho jednoznačne identifikovať, preto je riadenie identity neoddeliteľnou súčasťou riadenia prístupu a spracováva riadenie identity a metódy, či už v oblasti spravovania hesla, alebo ďalšie metódy ako prístupové zoznamy, oddelenie povinností alebo metóda minimálnych oprávnení. Časť publikácie je venovaná aj bezpečnostným modelom, či už tým základným ako model Bell-LaPadula, Biba model alebo model Clark-Wilson, alebo tým štandardnejším ako stavový model, model povinného riadenia prístupu alebo riadenie prístupu podľa uváženia. Samostatnú skupinu tvoria metódy založené na rôznych aspektoch ako úloha používateľov, ich nároky, atribúty, metódy výzva- odpoveď a mnohé ďalšie.

Publikácia sa snaží poukázať na základné aspekty, ktoré sú dôležité pre pochopenie pojmu internet vecí. Štruktúra je rozdelená na jednotlivé časti ako sú „Internet vecí“ - úvod do problematiky, historické základy, štruktúra a hlavné oblasti ako priemyselný, spotrebný internet vecí a základné definície. Prvá kniha s podnadpisom „Veci, siete, dáta a ich uloženie“ sa zaoberá základnými pojmami v oblasti internetu vecí. Po historickom úvode ďalším pojmom sú „Veci v rámci IoT“ - charakterizuje čo je to vec, ako je začlenená do prostredia IoT. Sú to veci ako RFID, senzorová technika, mikropočítačové systémy MEMS, systémy M2M ako komunikačný základ. To čo tvorí kostru tohto prostredia, sú siete - „Základom sú siete“ tu sú definované pojmy akoedge alebo fog computing, virtualizácia a prepojenie medzi prevádzkovými a informačnými technológiami. Tretia časť je venovaná tomu najpodstatnejšiemu „Údajom a základným pojmom“. Veci vytvárajú údaje a tieto sa prepravujú pomocou sietí. Je to obrovské množstvo dát „veľké dáta“, ktoré majú nejakú formu (štruktúrované, neštruktúrované), treba ich niekde uložiť (dátové sklady, dátové trhy, dátové jazeráa ďalšie), treba ich nejako uložiť (súbor, objekt alebo bloky dát) a treba ich mať niekde k dispozícií (fog, cloude) a následne zálohovať.

Publikácia sa snaží poukázať na základné aspekty, ktoré sú dôležité pre pochopenie internetu vecí. Štruktúra je rozdelená na jednotlivé časti, ktoré zodpovedajú týmto základným oblastiam ako „Internet vecí“ - úvod do problematiky, historické základy, štruktúra a hlavné oblasti ako priemyselný, spotrebný internet vecí a základné definície. Druhá kniha s podnadpisom „Dátová analytika, umelá inteligencia, digitálna ekonomika a bezpečnosť“ je zameraná skôr na praktickú časť a zaoberá sa analytikou týchto získaných dát. Analytika sa nerobí len preto aby sa robila, ale dáva význam informáciám. S dátovou analytikou úzko súvisí problematika umelej inteligencie a strojového učenia, ktorá pomáha pochopiť vzťahy a súvislosti v dátach. Predposledné dve časti sa venujú problémom a náznakom riešení v oblasti bezpečnosti a dopadu prvkov internetu vecí do oblasti ekonomiky a jej prvky ako blockchain alebo digitalizácia. Záverečná časť predstavuje ukážky konkrétnych riešení z niekoľkých oblasti ako sú energetické siete, zdravotníctvo, inteligentná domácnosť, doprava alebo logistika. Ukazuje niektoré riešenia v oblastiach, ktoré majú veľký potenciál a dokážu podporiť digitálnu ekonomiku a nové, možno zatiaľ neobjavené technológie a produkty.