'Peter und Alexej' von Dmitri Mereschkowski ist ein historiosophischer Roman, der Russland als Erbe des Christus-Antichrist-Konflikts betrachtet. Im Mittelpunkt stehen Peter der Große als "Antichrist" und der Zarewitsch Alexej als "rein christliche" Figur.
(Das Geheimnis der Drei)
Der russische Religionsphilosoph Mereschkowskij sucht zum Zwecke einer Weiterentwicklung bzw. Fundierung der Grundlagen des Christentums Analogien oder Impulse in der Geschichte der Mythologie des Ostens, hier aus Ägypten und Babylon. Trotz der damit verbundenen Gefahr einer heterodoxen Auslegung kommen andere Aspekte in die Trinitätsspekulation und insbesondere die „Weiblichkeit“ des Heiligen Geistes in den Fokus.
Set against the backdrop of early 20th-century Christianity, the narrative delves into the tumultuous relationship between Peter the Great and his son, Tsarevich Alexei. This conflict symbolizes the larger struggle between good and evil, embodying the clash between Christ and the Antichrist. As the final installment of The Christ and Antichrist Trilogy, it presents an apocalyptic vision of faith and humanity's destiny, culminating in a profound exploration of spiritual and moral dilemmas.
Set during the Italian Renaissance, the narrative explores Leonardo da Vinci's journey of self-discovery as he evaluates a rediscovered statue of Venus. This pivotal moment intertwines humanist ideals with his faith in art, reflecting Dmitriy Merezhkovsky's theory of the Third Testament, which envisions Christianity's fulfillment in the modern era. As the second installment of a trilogy, it builds on the themes established in The Death of the Gods and precedes Peter and Alexis, showcasing Merezhkovsky's unique spiritual and historical insights.
Dmitrij Sergejevič Merežkovskij (1865-1941) oprávnene patrí k uznávaným autorom myšlienkovo i esteticky podnetných historických románov. Slovenský čitateľ mal možnosť oboznámiť sa s jeho trilógiou Kristus a Antikrist, v ktorej priblížil dobu a osobnosti Juliána Apostatu, Leonarda da Vinci a Petra Veľkého. Aj román o dekabristoch napísal svižne, s citom, a to v neľahkej osobnej aj dejinnej situácii po udalostiach spätých s Októbrovou revolúciou v Rusku r. 1917 krátko pred odchodom do emigrácie. Chronologicky posledná z veľkých Merežkovského rýdzo beletristických próz odzrkadľuje medziiným skepsu voči revolučným hnutiam a revolúciám všeobecne, ktorá logicky vyplýva z Merežkovského filozofie dejín. Práve výrazná prítomnosť tohto názoru v texte spôsobila, že sa nedostal k slovenským čitateľom v ére reálneho socializmu. Pospolu s historickou líniou venuje pozornosť osobnému životu ústrednej postavy. Štrnásty december je román o láske nielen k vlasti, ale i k žene. Dejinné sa naliehavo prelína s intímnym: priam ako v dielach nášho národného obrodenia. Obe témy autor sprítomňuje podmanivo, zdanlivo jednoducho, presvedčivo, bez falše prílišného pátosu, jazykom ozajstného básnika prózy. Väčšina znalcov oprávnene pokladá toto dielo za najdynamickejší a kompozične najdokonalejší Merežkovského román. Autorovi sa v ňom podarilo ústrojne skĺbiť estetický aspekt textu s filozofickým. I dnešného moderného čitateľa zaujme spisovateľova minuciózna práca s historickými faktami. Súčasťou prózy je napríklad fiktívny denník jednej z postáv doslova ,,vyskladá“ z citátov a dobových alúzií. Merežkovskij bol poeta doctus a filozof, človek priam s encyklopedickými vedomosťami, no predovšetkým tvorivá osobnosť par excellence, čo dokazuje aj s knihou, ktorou vzdal neheroicky dojímavý hold dnes temer u nás už zabudnutým tragikomickým hrdinom predvčerajška, ,,donkichotom ruských dejín“, dekabristom. Dielo možeme pokladať aj za dôstojnú rozlúčku D.S.Merežkovského s rodným, milovaným Ruskom.
Biographie
Der historische Roman entführt die Leser in die turbulente Zeit des 14. Dezember, als sich politische Intrigen und persönliche Schicksale überschneiden. Die Handlung beleuchtet die Herausforderungen und Konflikte der Protagonisten, die in einem von Umbrüchen geprägten Umfeld agieren. Mit lebendigen Charakteren und einem tiefen Einblick in die gesellschaftlichen Verhältnisse jener Epoche wird ein fesselndes Bild der Geschichte gezeichnet, das sowohl Spannung als auch emotionale Tiefe vermittelt.
Il libro racconta con fascino e completezza d’informazioni la parabola del grande politico e generale francese. La prima sezione del volume, L’uomo, traccia un’analisi a tuttotondo di Bonaparte, nel tentativo di individuare pregi e difetti, lati manifesti e nascosti del carattere del grande condottiero. La seconda parte, invece, La sua vita e la sua storia, narra l’intera esistenza di Napoleone, dall’infanzia e dalle prime frequentazioni scolastiche, fino al consolato, al ruolo di Imperatore, alle vittorie, alle sconfitte, alle abdicazioni e alla morte, avvenuta misteriosamente nel 1821, durante l’esilio a Sant’Elena. Il volume rappresenta una risorsa fondamentale per chiunque voglia comprendere a fondo la figura dell’uomo che più influenzò la storia europea tra fine ‘700 e inizio ‘800, lasciando un’indelebile immagine di sé anche nei secoli a venire.
