Peter Kulašik Bücher

Táto publikácia vznikla na základe dlhoročného systematického výskumu dejín politického myslenia, s cieľom prehĺbenia poznania historických a teoretických východísk politológie, vedeckej disciplíny, ktorá nemá na Slovensku dlhú tradíciu. Obsah knihy je opretý o nové paradigmy, zahrňujúcepolitické myslenie v 19. a 20. storočí, zdroje ktorých často siahajú aj do storočí dávnejších.

Kniha predstavuje systematický výklad o hlavných teoretických a metodologických otázkach, ktoré sú typické pre súčasný politický diskurz.

Slovník by mal vyplniť určitú medzeru v odbornej literatúre, ktorú pociťuje širšia odborná i laická verejnosť. Autorský kolektív predpokladá, že pri tvorbe slovníka prispel aj k obohateniu odbornej slovenskej terminológie, pretože niektoré pojmy boli v širšej verejnosti známe najmä z cudzojazyčnej literatúry.

Moderná politológia sa od svojho počiatku začiatkom dvadsiateho storočia vyprofilovala ako samostatná disciplína v rámci sociálnych vied. V období jej najbúrlivejšieho rozmachu, ku ktorému došlo po druhej svetovej vojne, sa rozvinul široký proces špecializácie a diferenciácie. Politológia obsahuje určité trvalé jadro, ktoré popri iných čiastkových disciplínach (napr. medzinárodná politika, porovnávacia systémová analýza a iné) zahŕňa aj politickú teóriu (najčastejšie označovanú ako „politická teória“ alebo „dejiny politického myslenia“). Druhý diel „súčasných politických teórií“ ponúka pohľad, popri normatívnych, aj na niektoré analyticko-politické modely ako teoretické konštrukty, ktoré sa politickú realitu pokúšajú vysvetliť a pochopiť.

Dva diely Súčasných politických teórií majú za cieľ oboznámiť čitateľa so šírkou, „životnosťou“ a spôsobmi realizácie bádania v politických vedách. Objasňuje všeobecné spôsoby teoretizovania v rôznych politologických prístupoch a metódy, ktoré politológovia pri skúmaní svojho predmetu používajú. Kniha samozrejme nepodáva vyčerpávajúci obraz celého spektra teoreticko-metodologických problémov v súčasnej politológii, ani dostatočne hlbokú analýzu skúmaných problémov. Jednotlivé kapitoly naznačujú skôr kontúry intelektuálneho „zosieťovania“, z ktorého sa spoločne vykryštalizovali vývojové línie a tradície politických teórií v 20. storočí. Autori pri výbere konkrétnych tematických celkov predovšetkým prihliadali na didaktické účely dané študijnými programami politológie, ktoré si vyžadujú chápania politických javov z rôznych teoretických a metodologických aspektov ako aj spoločenských kontextov.