Matej Mindár Bücher

Kniha Mateja Mindára Cesty k demokratickej Slovenskej štátnosti je dielo, na ktoré naša odborná spisba už veľmi dlho čakala. Autor sa ako prvý sa zameral aj na rôzne vlastenecké spolky, ktoré následným politickým procesom vytvárali podhubie. Bol to práve slovenský exil, kde stále tlela túžba po obnovení štátnosti. Ale prvotná idea na dovŕšenie našej štátnosti sa rodila v občianskych združeniach, na pôde Matice slovenskej, ale i v rôznych združeniach slovenskej inteligencie. Práve tam sa tvoril intelektuálny software našej štátnosti. A v tom je najvyšší prínos Mindárovej vedecko-populárnej monografie. Zatiaľ žiaden autor tak podrobne a chronologicky nepopísal procesy, ktoré prebiehali začiatkom 90. tých rokov v Matici Slovenskej, nevenoval toľko priestoru stretnutiam Slovákov na juhu Slovenska, zástoju Matice Slovenskej ako inštitúcii, ktorá generovala a nastoľovala zásadné politické otázky. Okrem toho je v monografii dôkladne popísaný aj zástoj viacerých, dnes už možno polozabudnutých organizácií. Popri tom však monografia nie je len suchopárnym vedecko-populárnym traktátom, samotný text totiž oživujú prvky oral history, teda rozhovory s priamymi účastníkmi zavŕšenia našej štátnosti, čo dáva monografii ďalší, veľmi sympatický rozmer...

Šebastián Košút (1941) je slovenský kňaz a exulant, narodený v Čiernej Hore, ktorá bola po 2. svetovej vojne pričlenená k Poľsku. Po štúdiu teológie na Metropolitnom teologickom seminári vo Varšave bol 27. mája 1965 vysvätený za kňaza. Počas komunistickej totality sa angažoval v tajnej organizácii Ruch a udržiaval kontakt so slovenskými exilovými biskupmi. V júni 1969 bol zatknutý a strávil rok vo väzení. Po prepustení pomáhal pri pašovaní náboženskej literatúry na Slovensko. V roku 1980 emigroval do Talianska, kde sa stal sekretárom biskupa Pavla M. Hnilicu a poskytoval pomoc slovenským exulantom. Spolupracoval so Slovenským ústavom svätých Cyrila a Metoda v Ríme a bol v kontakte s významnými osobnosťami ako kardinál Dziwisz a Matka Tereza. V roku 1989 sa stal farárom v Marane Eque, kde pôsobil až do roku 2013 a poskytoval pohostinstvo pútnikom. Od roku 2014 žije v Dome seniorov v Dolnom Ohaji, kde vykonáva svoje kňazské povolanie aj na mariánskom pútnickom mieste Studnička v Pozbe. Získal viaceré ocenenia za svoje zásluhy, vrátane Dôstojníckeho kríža Radu obrodenia Polska a Kríža slobody a solidarity.