Stanislav Rakús ist ein Prosaautor und Literaturwissenschaftler, dessen Werke von starken Lebenserfahrungen geprägt sind, die durch Erzählung vermittelt werden. Dieser narrative Ansatz erlaubt ihm, freier mit Motiven umzugehen und innovative kompositorische sowie handlungsbezogene Verfahren anzuwenden. Seine Schöpfungen wurzeln in einem tiefen Interesse an der modernen slowakischen Prosa, streben jedoch auch nach einem eigenen künstlerischen Ausdruck. Die Kombination aus akademischer Tätigkeit und Schreiben liefert ihm reiche Anregungen aus der gelebten Wirklichkeit, die wiederum seine literarische Produktion bereichern.
Román situovaný do akademického prostredia. V tragikomickom uspôsobení sa v ňom nepriamo konfrontuje represívny systém 50. rokov s geniálnou ruskou literatúrou 19. storočia, ktorá je predmetom vyučovania.
Presný, jazykovo vycibrený zmysel pre detail a celok, komediálnosť s prvkami grotesky, humoru a irónie, prepojenosť vysokého a nízkeho, súkromného a verejného, to všetko robí z prozaického súboru Stanislava Rakúsa Fáza uvoľnenia príťažlivé čítanie.
Teóriou látky, témy, problému a tvaru chceme prispieť k otázkam zrodu literárneho diela a autorskej metódy, ale aj k interpretácii povahy umeleckého textu. Prepojenosť videnia a komunikačnej intencionality má takú umeleckú štruktúru, ktorá dáva čitateľovi možnosť, aby sa k videniu najdôležitejších vecí, umiestnených pod textom (medziriadkový priestor), za textom (katarzný priestor) alebo nad textom (druhoplánový priestor) dopracoval sám.
Kniha Temporálne poznámky a iné prózy je reprezentatívnym výberom z prozaických prác Stanislava Rakúsa. Sú v ňom zastúpené všetky etapy doterajšej autorovej tvorby. Publikácia prináša aj prierez autorovými nefikčnými, esejisticko-publicistickými prácami.
Najnovší román Stanislava Rakúsa zachytáva hodnotovú stratifikáciu zvráteného systému normalizácie, ktorý vytláča na perifériu schopných a favorizuje neschopných či bezcharakterných ľudí. Hlavný protagonista, prozaik a teoretik literatúry Adam Zachariáš, sa pokúša cez „poetiku nenapísanosti“ zobraziť pravú tvár tohoto obdobia. Vzniká tak text v texte – román v románe.
Románová novela Stanislava Rakúsa Žobráci siaha do prostredia, ktoré bolo pre slovenskú minulosť typické, ale naša literatúra si ho všimla len v nepatrnej miere. Autor dokázal toto prostredie urobiť skutočným románovým svetom, lebo ho rozvinul do celého radu diferencovaných postáv z niekdajšieho spoločenského dna a dal mu okrem existencie aj osobitnú filozofiu, vďaka ktorej sa drží pri živote aj v neľudských sociálnych podmienkach.
Stanislav Rakús v tomto súbore próz uplatňuje na rozdiel od svojej doterajšej tvorby nový typ poetiky. Ide zväčša o príbehy, v ktorých prostredníctvom motívov choroby, ohrozenia, osamelosti, smrti, ale i konfrontáciou staroby s mladosťou a detstvom vznikajú vypäté obrazy zo života obyčajných ľudí.
Cez postavu protagonistu, jeho spomienky a prežívanie sa tu v rodinných väzbách tematizuje aj teritoriálna vzdialenosť medzi západným a východným Slovenskom. Závery príbehov sa vyznačujú tým, že do nich prenikajú neurčité a transcendentné prvky, ktoré dodávajú prózam nádych modelovosti. V knihe nechýba ani komická tonalita, charakteristická pre autorovu predchádzajúcu tvorbu.