Kniha je záznamom úsilia autora uchopiť fenomén postmoderny z pozícií medzinárodných reflexií, predovšetkým ako zjav rodiaci sa v zápase našich spisovateľov s totalitnou mocou a s iluzívnosťou ňou vnucovaného videnia sveta.
Kniha je výberom z autorových interpretačných esejí od 60. rokov až po súčasnosť. Marčokove prvolezecké čítania i konfrontácie s čítaním iných nás presviedčajú, že si nevystačíme s jedným spôsobom čítania či interpretácie. Jeho 35 čitateľských „reportáží\" najrôznejších textov (od folklórnych až po postmoderné) nám ukazuje, že naším osudom je permanentné čítanie - aj tých istých diel - pre ktoré vynašiel novú metaforu - roz/čítavanie. Pre svoj hľadačský nepokoj by kniha mohla byť inšpiratívnym čítaním predovšetkým pre poslucháčov literatúry a stredoškolských profesorov, ale aj pre bežných čitateľov, ktorí majú záujem preniknúť do mágie písania a kultivovať svoj vzťah k literatúre.
Cesty slovenskej literatúry druhou polovicou XX.storočia. Prepracované a vo všetkých kapitolách doplnené dejiny slovenskej literatúry od roku 1945 do roku 2000 sú rozšírené o dejiny literárnej vedy a literárnej kritiky.
A.Žarnov, R.Dilong, M.Šprinc, G.Zvonický, K.Strmeň, P.Hrtus Jurina, L.Lahola, S.Mečiar... osudy a tvorba exilových autorov. Prehodnotenie 3 vývinových úsekov - medzivojnovej literatúry, literatúry období Slovenskej republiky, povojnovej literatúry. Jedna kapitola je venovaná Katolíckej moderne.
Rozprávky: O Tytíkovi, Ako pavúčik ľudí pavúčil, Jak si babka milá život zachránila, Hrušková svadba, Ako kupčil Janko Kupčík, Zabudnutá rozprávka. 66-041-82