Eva Maliti-Fraňová Reihenfolge der Bücher

Románová próza Evy Maliti Fraňovej Tajomstvá mladého Bajzu je fiktívnym príbehom zrodu prvého slovenského románu Príhody a skúsenosti mladíka Reného. Prvý zväzok tohto legendárneho diela vydal spisovateľ Jozef Ignác Bajza (1755 - 1836) v roku 1783, ale druhý zväzok ostal nedokončený. Románsa odohráva v do konkrétnych časopriestorových súvislostiach a zakladá sa na množstve historických faktov. Vracia nás do cisárskej Viedne v rokoch jozefínskych reforiem, kde sa začínajúci spisovateľ Jožo formuje ako vnímavý, hoci neveľmi disciplinovaný študent katolíckeho Pazmánea. Nečakané zážitky a inšpirácie Joža podnecujú k písaniu, v čom ho podporuje niekoľko sympatizantov, ba dokonca jedna sympatizantka. Ďalší významný Slovák pôsobiaci v tých časoch vo Viedni, vedúci pracovník Dvornej knižnice, osvietenec Adam František Kollár (1718 - 1783) mu dáva rôzne múdre rady. No skôr, než sa Jožovi otvoria cesty k napísaniu románu, bude treba rozlúsknuť zopár tajomstiev...

Román O príjemných pocitoch je príbehom lásky z vojnového obdobia. Ona je francúzska spisovateľka Louise Léveque de Vilmorin, ktorú osud zavial na niekoľko rokov na Slovensko, on je gróf Pavol Pálffy de Erdöd. Hoci tento vzťah netrval veľmi dlho, Louise na roky v kaštieli Pálffyovcov v Budmericiach spomína ako na najkrajšie. Román je síce umelecká fikcia, ale stojí na faktoch, ktoré autorka naštudovala z kroník, memoárov, odbornej literatúry i dobovej tlače. Nie je len príbehom lásky, ale zároveň odkrýva osudy potomkov hornouhorských šľachtických rodov v 20. storočí.

Životný príbeh vodcu povstania v nacistickom vyhladzovacom tábore v Sobibore, Alexandra „Sašu“ Pečerského, ktorý sa do Sobiboru dostal ako vojnový zajatec. Publikácia prináša opis udalostí od jeho zajatia ako vojaka Červenej armády až po deportáciu na základe rasových zákonov a úspešný útek z tábora smrti. Text vznikol na základe prepisu jeho prerozprávaných spomienok. Kniha obsahujeaj básnickú poému Marka Gejlikmana: Luca.

Nartský epos predstavuje jeden zo svetových hrdinských eposov. Obsahuje niekoľko cyklov zaznamenávajúcich hlavné udalosti spríbuznených rodov mýtického národa Narti (Uarchag a jeho synovia; Šatana a Uryzmag; Soslan; Chamyc a Batradz; Acamaz; Syrdon atď.). Prazáklad hrdinského eposu Narti vznikol v lone skýtsko-sarmatskej kultúry a jeho konečná verzia v 13. – 14. storočí nášho letopočtu. Spracovala: Eva Maliti Fraňová

Po maminej smrti sa knihovníčka Ariana vydáva na cestu, aby zachránila svoju lásku - básnika Mareka. Musí odhaliť tajomstvo a získať odpoveď na otázku, či je ešte milovaná. Mama ju kedysi varovala, aby zbytočne nesnívala a držala sa reálneho života. A v žiadnom prípade nech sa neoddáva písaniu. Ariana však napíše a vydá román. Iná, fantastická skúsenosť, ku ktorej na svojej ceste dospieva, je naplnená udalosťami i snami. Na scéne sa zjavujú ďalšie postavy: bývalý manžel Imro s kamarátom Ďusim, pes Lucky, divadelný súbor s režisérom, vojvodcovský pár a... kustódi, ktorí píšu knihu osudu pre každého človeka. V príťažlivej zmesi magického realizmu a autentickej každodennosti sa autorka nevdojak dotýka podstatných otázok ľudského bytia, ako aj osobitostí životného pocitu nášho človeka v stredoeurópskom priestore.

Nová zbierka poviedok slovenskej prozaičky a autorky úspešných dramatických diel, uvádzaných v Slovenskom národnom divadle. Zmes pätnástich príbehov zjednocuje autorkina poetika, založená na ozvláštňovaní bežných ľudských osudov hravou fantáziou.

Publikácia o významnej osobnosti slovenského prekladu, ale aj literatúry vôbec, ktorá ako prvá na Slovensku prišla s fenoménom monografického spracovania osobnosti prekladu. Monografia približuje tvorivú osobnosť Jesenskej azda cez všetky jej základné preklady. Jednotlivé kapitoly sa dotýkajú ich rôznych aspektov, ktoré mohli vplývať nielen na prekladateľské riešenia, ale aj recepciu konkrétnych diel. Vzniká tak celistvý obraz života a práce Zory Jesenskej, tejto rozporuplnej ženy, slovenskej intelektuálky, ako aj sugestívna mozaika jej „vyznaní a šarvátok“.

Dielo je výsledkom práce 13-členného kolektívu autoriek a autorov, rusistov, pracovníkov Ústavu svetovej literatúry SAV, filozofických fakúlt UK v Bratislave, UKF v Nitre a Prešovskej univerzity, ako aj doktorandov. Vedúcou autorského kolektívu je doc. PhDr. Oľga Kovačičová, CSc., z ÚSvL SAV. Dielo, ktoré je určené širšej verejnosti, obsahuje 550 hesiel ruských spisovateľov, textov anonymných autorov (pri stredovekej literatúre) a taktiež vecných hesiel zameraných na špecifické fenomény ruského literárneho života. Súčasťou slovníka je aj stručný náčrt dejín ruskej literatúry, bibliografické údaje ku každému autorskému heslu (napr. najdôležitejšie vydania, preklady, sekundárna literatúra), pomocný a doplnkový aparát (zoznam prameňov, internetový adresár). Slovník predstavuje ruskú literatúru v celom jej priereze, so všetkými fenoménmi dobového literárneho života, ale svoju úlohu zohrávala aj rezonancia jednotlivých autorov v slovenskom kultúrnom priestore, hoci pri ich výbere odzneli od oslovených odborníkov aj protichodné názory.

Divadelné hry súčasnej slovenskej spisovateľky, prekladateľky a literárnej vedkyne: Krcheň nesmrteľný - víťazný text v súťaži Dráma 2001, inscenivaný v Komornom divadle v Martine (2002) a v Slovenskom národnom divadle v Bratislave (2003), Jaskynná panna - inscenivaná v spolupráci so SND v štúdiu 12 v Bratislave (2004), Vizionár a Unavená Medea.

Der gewagteste russische Roman des 20. Jahrhunderts erschien zum ersten Mal 2001 in seiner ungekürzten Urfassung auf deutsch: Andrej Belyjs Petersburg erzählt von einem Mordanschlag, der 1905, am Vorabend der Revolution, in Petersburg vorbereitet wird. Vladimir Nabokov zählte diesen Roman – gemeinsam mit Joyce' Ulysses und Kafkas Verwandlung – zu den drei größten Meisterwerken der Prosaliteratur des 20. Jahrhunderts, und auch für die heutige Kritik ist er ein »Meilenstein des modernen Romans« ( Frankfurter Allgemeine Zeitung ), der in dieser »kongenialen« übersetzung ( NDR ) von Gabriele Leupold erst seine ganze Kraft entfaltet. Andrej Belyj (1880–1934) gilt als der bedeutendste Prosaautor des russischen Symbolismus. Petersburg erschien erstmals 1913/14.