Róbert Bielik Bücher

Prvý slovenský preklad z tibetčiny. Prekladateľ Martin Slobodník v spolupráci z poetkou Vierou Prokešovou preložili nádherné básne 6. dalajlámu (16. st.). Krátke a nesmierne milé štvorveršia dopĺňajú ilustrácie Roberta Bielika, ktorý v Tibete niekoľko mesiacov žil. Väčšinou ide o ľúbostnú poéziu, ktorú prestupuje príroda, či náboženstvo.

Tanec pochybností je poetickým skúmaním nebezpečných stavov mysle, presvedčení a postojov na ceste za osvietením a duchovnosťou. Kto hľadá pravdu a múdrosť, pochybnosť by mala byť jeho stálym sprievodcom

V Bielikovej poézii sa najvýraznejšie zo všetkých autorov „barbarskej generácie“ prejavuje problém príslušností, ich hľadania a definovania. Pohyb od extatických stavov k pokore, vyjasňovanie si vlastných postojov, syntéza viet z populárno-vedných publikácií a učených scholastických dišpút, prebujnená intertextualita a košatá syntax robia z Bielikovej poézie recepčne náročné, hermeticky uzavreté texty. Inšpiráciu tajnými knihami, bogomilskými apokryfmi a inými herézami preniká potreba nájsť pravú vieru. Hľadanie jej pravej miery je ústrednou témou autobiografickej prózy Ukrižuj sa!

Autorovo hľadanie vlastného ja v budhistických kláštoroch, doplnené sugestívnymi ilustráciami. Kniha Roberta Bielika má silnú atmosféru, ktorá čitateľa pobáda k úvahám... Sme závislí od ruchu, od činnosti. Tak nás totiž vychováva globálnoekonomický moloch doby, ktorý potrebuje, aby sa všetko hýbalo, rástlo, ba priam vrhalo k novým, čoraz vzdialenejším obzorom. Dynamika sa stala viac než len synonymom existencie. Miera výkonnosti tvrdo diktuje podmienky prežitia.

Maliar a básnik má za sebou už 6 kníh, ale o tejto básnickej zbierke hovorí, že je to jeho najkrajšia. Štvorveršia sú inšpirované domovom, ale najmä pobytom v cudzine. Väčšinu básní autor napísal v Južnej Amerike. Knihu si sám aj ilustroval resp. ako ilustrácie sme použili autorove farebné oleje.

Bielikove zvláštne, filozoficko-poetické texty si vyžiadali aj zvláštny, osobitý tvar, pripomínajúci síce niekedy svojou nespútanou fantáziou Rimbauda (Sezóna v pekle), no v oveľa väčšej miere mystické texty siahajúce od Biblie až po heretikov rôzneho formátu a strihu. Svet je tu prefiltrovaný do symbolických, mnohovýznamových obrazov, vízií a symbolov, ktoré chcú vysloviť akési vnútorné, naliehavé a burcujúce posolstvo. (Ivan Mojík)

Zbierka je pokusom o autentickú, miestami až chirurgickú reflexiu seba a sveta, pričom oba póly v básnikovom chápaní splývajú. Poetika bez metafor a exaltovaných obrazov sa vyznačuje strohosťou a snahou verbálne pomenovať to, čo nám ešte hranice jazyka umožňujú, prípadne odkázať k tomu, čo leží za touto hranicou. Autorovo videnie sveta je poznačené citlivosťou voči bolesti, ktorú vníma ako konštantnú vlastnosť existencie spoločnú pre všetkých. Zbierkou autor plynule pokračuje v poézii, ktorou sa prezentoval už v predchádzajúcej zbierke Akoby niekto nahlas mlčal (Petrus, 2013).