Nevyspytateľné sú cesty Božie. ...Sekáš rany, leješ olej. Sypeš zlato. Pýtaš daň. Za šťastie. Naše šťastie! Čo ta do nás - hriešnych. Chvíľu sa ešte zabavíme a potom nič! Nič - nič... Nenič Vstúp. Drž opraty a ľúb. Vzpierame sa, vyslovujeme svoje nie. Chceli by sme žiť vo svojom bezpečí, mieste, vystavať si hniezdočko a svoju istotu zveriť svetu, čo tak krásne a dokonale sľubuje. A potom nás vyrušia choroby, skúšky, nepohoda, aj poučujúce hlasy. Zabudli sme počúvať seba i druhých. Znervózňujú nás, lebo máme svoje obmedzenia.
Zuzana Bošácka Bücher
