Mária Kohútová Reihenfolge der Bücher

Publikácia Reformácia a jej dôsledky na Slovensku približuje situáciu na území Slovenska pred reformáciou a v nasledujúcom období. Jej zámerom je objasniť pojem reformácie a to, čo jej predchádzalo v dôsledku nových myšlienkových trendov, ktoré našli miesto takmer v celej Európe na konci stredoveku. Ďalej chce ukázať, ako sa reformácia šírila na Slovensku, nakoľko ju celá spoločnosť alebo určité vyhranené spoločenstvá prijímali alebo odmietali a aké boli jej dôsledky v 16. - 18. storočí na jednotlivé vrstvy obyvateľstva. Odborníci z oblasti histórie, klasickej filológie a slovenskej jazykovedy, umenovedy či knihovedy na základe svojho výskumu prinášajú nové poznatky alebo doplnenie a prehodnotenie starších názorov.

Monografia sleduje zdroje, ktoré ovplyvňovali vývoj národného vedomia Slovákov od obdobia pôsobenia Cyrila a Metoda na Veľkej Morave. Rast záujmu o minulosť priniesol humanizmus. Uhorskí historici už v 17. storočí poznali všetky základné pramene, pápežské listiny, buly, legendy a kroniky k veľkomoravskému obdobiu. Vyzdvihovala sa úloha Nitry ako sídla kniežaťa Pribinu, ako miesto vysvätenia najstaršieho známeho kresťanského chrámu u nás, aj ako centrum údelného kniežatstva. Všetky tieto prvky nabrali nový rozmer v priebehu 18. storočia, ktorý súvisel s rozvojom slovenskej historiografie. Základ vedeckého historického bádania položili príslušníci jezuitskej historickej školy, ktorí pri tvorbe svojích diel vychádzali z konkrétnych historických prameňov. Na ich myšlienkach stavali národní buditelia a úspešne ich rozvíjali.

Monografia sleduje zložitý politický, spoločenský, ekonomický a kultúrny vývoj na Slovensku v 1. polovici 17. storočia. Najvýznamnejšou zmenou na začiatku storočia bolo zosadenie kráľa Rudolfa a splnenie viacerých požiadaviek protestantskej šľachty, ktorá arcivojvodu Mateja podporovala. Návratom kráľovskej koruny do hlavného mesta kráľovstva sa posilnila pozícia Bratislavy ako skutočného hlavného mesta, v ktorom sídlili najvýznamnejšie kráľovské úrady, bola miestom korunovácií kráľov a kráľovien, trvale v nej bola uložená a strážená kráľovská koruna, a najčastejšie sa tam schádzal uhorský snem. Posilnenie pozícií šľachty voči kráľovi bolo prezentované aj obnovením úradu palatína a úradu strážcu koruny. Zrovnoprávnenie protestantských náboženstiev s katolíckym malo prispieť k mieru v Uhorsku. Výsledkom však bolo vzájomné prenasledovanie, aj ďalšie boje s Osmanskou ríšou, i proti panovníkovi. Násilné riešenia problémov zhoršovali celkovú hospodársku situáciu obyvateľstva miest, aj vidieka.

Koniec 20. a začiatok 21. storočia sa v našej historiografii vyznačuje otváraním nových tém, ako sú dejiny každodennosti, postavenie žien v spoločnosti, kriminalita. Stále si nevie však nájsť miesto téma, ktorá nie je nová, vývoj obyvateľstva. Celá historická veda je o ľuďoch, ich činnosti a ďalších fenoménoch, ktoré s tým súvisia. Výskumom vývoja obyvateľstva sa zaoberá historická demografia. Človek, ktorý sa chce venovať výskumu vývoja obyvateľstva potrebuje historické vzdelanie, ale zároveň potrebuje ovládať aj viaceré pojmy a postupy demografie. Tieto skriptá sú určené poslucháčom histórie, aby získali informácie o tom, čo je historická demografia, aj sa oboznámili so základnými pojmami demografie, ktoré sú na zvládnutie historickodemografického výskumu nevyhnutné. Okrem teoretického základu v každej časti sú aj výsledky konkrétneho výskumu matrík farnosti Radošovce z rokov 1635-1765. Vzhľadom na obsah použitého prameňa, ktorý neuvádza počet obyvateľov, neuvádzame niektoré výpočty, ktoré sú viazané na poznanie počtu obyvateľstva k určitému dátumu.

Predmetom historickej vedy je poznanie vývoja ľudskej spoločnosti od počiatku existencie ľudstva až po súčasnosť. V priebehu vývoja historiografie prišlo k členeniu jednotného historického procesu, podľa rôznych kritérií, na menšie celky. Najčastejšie sú kritériá priestorové a vecné – podľa jednotlivých súčastí – (hospodárske dejiny, materiálna kultúra, právo..) a časové – periodizácia dejín.

„Cieľom predloženej práce je sledovanie dejín Slovenska a Slovákov v období novoveku, čiže zhruba od 16. do polovice 19. storočia. Autorka sa podujala spracovať veľmi zložité obdobie našej histórie, ktoré bolo charakterizované často veľmi protirečivým vývojom. Z toho dôvodu autorka rozdelila prácu do piatich chronologických období: Slovensko v kráľovskom Uhorsku, Zápas o Uhorsko, Osvietenské storočie, Národno-emancipačný proces, Slovenské povstanie, ktorých prehľadnou formou prezentuje historický vývoj v tomto období. Autorka si ho všíma aj v oblasti politickej, hospodárskej, spoločenskej a kultúrnej.

Vybrané kapitoly z dejín novoveku sa zaoberajú základnými aspektmi, ktoré by mal poslucháč histórie ovládať, aby porozumel súvislostiam, príčinám a následkom významných udalostí, ktoré formovali svet. Hlavným zameraním sú európske dejiny, keďže do konca prvej svetovej vojny bola Európa vedúcim kontinentom, ktorý ovplyvňoval vývoj v iných častiach sveta. Mimoeurópske udalosti sú tak úzko späté s mocenskou a politickou expanziou európskych štátov. Hoci sa výklad sústreďuje na politické dejiny, obsahuje aj základné informácie o ekonomickom vývoji a vplyve reformácie a náboženstva na politiku v 16. a 17. storočí. Téma novoveku je široká a jej problémy často majú korene v stredoveku. Malé problémy v jednej oblasti sa mohli rozrásť a ovplyvniť vývoj viacerých svetadielov. Na začiatku výkladu je zámorské objavovanie, považované za prelom medzi stredovekom a novovekom, vrátane objavenia nového kontinentu, čo potvrdilo názory o tvare Zeme. Historici sa líšia v názore na rozhodujúce momenty začiatku novoveku, avšak rok 1492 ostáva najzaužívanejším. Knižka je určená predovšetkým poslucháčom histórie a výber literatúry slúži ako vodítko k doplňujúcej literatúre, pričom obsahuje prevažne prehľadové monografie a encyklopédie z konca 20. a začiatku 21. storočia, dostupné v kníhkupectvách a knižniciach.