Tomáš Jahelka Bücher

Knižka sa zaoberá dôsledkami chronického nedostatku jódu v slovenskej strave, ktorý pretrvával až do druhej polovice 20. storočia. Odstránenie tohto problému je úzko spojené s jodidáciou soli, ktorá je základnou súčasťou stravy. Tento proces a eliminácia ochorení spôsobených nedostatkom jódu sú spojené s prácou docenta MUDr. Juliána Podobu, CSc., zakladateľa slovenskej experimentálnej a klinickej endokrinológie. V rokoch 1949 – 1953 uskutočnil rozsiahly výskum, ktorý odhalil ťažký deficit jódu v slovenskej populácii, čo viedlo k endemickej strume a kreténizmu, postihujúcim až 3% obyvateľstva, a znižovaniu intelektu. Na základe týchto zistení sa začalo s jodidáciou soli, čo viedlo k eliminácii uvedených ochorení. Julián Podoba sa tak významne zaslúžil o zlepšenie zdravotného stavu Slovenska. Dlhodobý deficit jódu mal široké dopady na spoločnosť, ovplyvnil úroveň a priemernú inteligenciu obyvateľstva, normy správania a zdravotný stav. Taktiež sa odrazil v kultúrnych a umeleckých výpovediach, najmä v literárnej tvorbe slovenského realizmu. Tieto fenomény sú podrobne preskúmané v jednotlivých kapitolách.

Dejiny slovenského politického myslenia sú zaujímavou konfrontáciou rozdielnych koncepcií rozvoja národných špecifík a zabezpečenia kolektívnych a občianskych práv. Okrem známych osobností sa publikácia venuje aj menej známym predstaviteľom slovenského národotvorného myslenia. Uvádzané témy a preberaní myslitelia predstavujú zároveň ideové, ale často aj osobnostné protiklady. Viaceré navzájom protirečivé koncepcie však vytvárali myšlienkovú konkurenciu dôležitú pre rozvoj kultúrnopolitických aktivít slovenských vzdelancov. Z priblížených osobností národotvorného procesu sa stali všeobecne známe tie, ktorých myšlienky sa historicky presadili alebo zásadným spôsobom determinovali proces národnej emancipácie Slovákov. Viaceré z nich sa stali súčasťou národnej mytológie. Avšak slovenské politické myslenie je oveľa pluralistickejšie a myšlienkovo bohatšie, ako by mohol naznačovať reduktívny nacionalistický naratív prítomný aj v prejavoch novodobých politických aktérov.

Druhá časť dvojdielnej série z dejín slovenského politického myslenia je dielom kolektívu pedagógov a absolventov Katedry politológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Zamerali sme sa na známe aj menej známe osobnosti, ktoré formovali slovenské politické myslenie v prvej polovici 20. storočia. Z časového hľadiska vytvárajú predstavení autori Ján Lajčiak, Vavro Šrobár, Milan Hodža a Ferdinand Juriga spoločný prienik v tom, že predstavujeme ich dielo a myslenie približne do roku 1920. Zásadné dielo Jána Lajčiaka Slovensko a kultúra vyšlo v roku 1920 zásluhou Samuela Štefana Osuského. Sám sa vydania nedožil, zomrel v deň vzniku Československej republiky 28. októbra 1918. Ján Lajčiak zaujíma v dejinách slovenského národotvorného myslenia osobitné postavenie, pretože previedol do systematickej podoby myšlienky hlasistov a prúdistov, na ktorých priamo nadväzuje, hoci nebol priamym členom uvedených zoskupení. V prípade Vavra Šrobára uvádzame jeho dielo Vláda ľudu v demokracii, ktoré vo svojej dobe predstavovalo „príručku demokracie“ pre širšie vrstvy a občanov mladého československého štátu. Toto dielo je zároveň predstavením Šrobárovho politického a štátoprávneho myslenia a jeho teórie demokracie.

Masarykova filozofia je hlboko prepojená s praktickým životom a zameriava sa na konkrétne problémy súčasnosti, ako sú filozofia dejín, sociálne otázky, náboženstvo a kríza moderného človeka. Kniha skúma reflexiu Masarykovej filozofie na Slovensku v prvej polovici 20. storočia prostredníctvom vybraných slovenských autorov, pričom sa sústreďuje na menej známe alebo opomínané dielo, ktoré bolo znovuobjavené po desaťročiach. Práca nie je len popisná, ale prepojuje historické poznatky s názormi súčasných masarykológov a diskutuje o postojích jednotlivých autorov. Publikácia sa snaží objaviť nové a zabudnuté texty, ktoré reflektujú myslenie tejto kľúčovej osobnosti našich dejín. Tomáš Jahelka, narodený v Bratislave v roku 1980, je absolventom evanjelickej teológie a politológie. Získal doktorát z filozofie na Masarykovej univerzite a má bohaté skúsenosti v štátnej správe, médiách a v oblasti sociálnej práce. V súčasnosti je odborným asistentom na Katedre politológie na Trnavskej univerzite a je podpredsedom občianskeho združenia Communio Minerva, ktoré sa zameriava na výskum slovenského politického myslenia.

Ivan Dérer patril medzi popredné osobnosti medzivojnového Československa. Ako viacnásobný minister, poslanec a krátko aj prezident Najvyššieho súdu obhajoval myšlienky demokracie a pluralizmu. Pre svoje presvedčenie sa stal väzňom nacistického aj komunistického režimu. Dielo K diskusii o čechoslovakizme napísal krátko pred smrťou ako svoj politický testament. Kriticky ním reagoval na komunistickú historiografiu a jej interpretáciu 1. Československej republiky. Vysídlenie Nemcov z ČSR v knihe označil za nástroj imperialistickej sovietskej politiky, pomocou ktorej si chcel Stalin pripútať stredoeurópske štáty. Tento unikátny historický dokument vydavateľ doplnil o niekoľko štúdií o česko-slovenských vzťahoch.