Vladimír Rábik Reihenfolge der Bücher

Projekt Katedry histórie bol od samotného obnovenia Trnavskej univerzity v Trnave v roku 1992 vytvorený ako koncept ideologicky nezaťaženého pracoviska a ním poskytovaného štúdia, ale aj ako nový typ kvalifikovanej formácie budúcich historikov, ktorí získaním vysokej erudície a odborných kompetencií so širokými inštrumentalizovanými zručnosťami sa mohli úspešne kdekoľvek zaradiť do akejkoľvek historiografickej práce. Vznikol tak autentický príbeh pracoviska, kde „si história vystavala svoj chrám“ (historia sibi aedificavit domum), kde z majstrov zakladateľov sa nestali len legendy, ale najmä učitelia učiteľov, majstri ďalších majstrov, aby sa vytvorila živá reťaz jednej dôležitej vízie o vnímaní dejín ako zrkadla budúcnosti. Nasledujúce stránky našej publikácie sa pokúšajú zosumarizovať tento príbeh, uviesť všetky jeho dôležité míľniky, dôležité udalosti, premeny i ďalšie vízie, lebo tento príbeh je inšpiratívny a v neustále sa meniacich spoločenských podmienkach dokáže našej katedre pripomínať jej sekvenované DNA, teda určenie primárnej štruktúry, ktorá v prenesenom význame nie je len výsadou molekulárnej biológie, ale (rovnako presne) aj historických vied.

Zborník z medzinárodnej interdisciplinárnej konferencie. V zborníku sú publikované príspevky historikov zo Štátneho archívu, Západoslovenského múzea a Vojenského archívu v Trnave, z Trnavskej univerzity, z Univerzity Komenského v Bratislave i z Ministerstva kultúry SR. Z druhej strany rieky Moravy sú zaradené články historikov z pražskej Univerzity Karlovej a Štátneho okresného archívu Břeclav so sídlom v Mikulove.

Erudovaný a príjemne skromný človek... vzácny priateľ... človek zásadový, kolegiálny, spravodlivý... riaditeľ, učiteľ i vzor... telom aj dušou archivár, historik, vedec, zapálený najmä pre svoj región a Trnavskú univerzitu... Tieto a mnohé ďalšie charakteristiky odzneli na stretnutí venovanom pri príležitosti 90. narodenín prof. PhDr. Jozefa Šimončiča, CSc., s názvom Pocta profesorovi Jozefovi Šimončičovi. Predkladaný zborník obsahuje pozdravné príhovory, ktoré odzneli na tomto kolokviu, ako aj pozdravy a štúdie jeho kolegov a najmä študentov. Profesor Šimončič má okrem iného obrovskú zásluhu na rozširovaní poznatkov o dejinách Trnavy, ktoré postupne odkrýval aj širokej verejnosti formou príspevkov do miestnych a regionálnych časopisov, na uchovávaní kultúrneho dedičstva Trnavy, obnovení Trnavskej univerzity, založení jeho Ústavu dejín i rozvoji odboru história.

Prezentovaná publikácia sa popri ekonomickom a obchodnom hľadisku venuje aj ďalším oblastiam fungovania miest, prevažne na území dnešného Slovenska. To je zasadené do celouhorského , sčasti aj do celoeurópskeho kontextu. Osobitnosťou uhorského mestského vývoja, ktorú treba vyzdvihnúť v porovnaní so západnou Európou, je vyššia miera slobody pri voľbe mestských funkcionárov aj autonómia v cirkevnej oblasti - slobodná voľba farára. Atmosféru dokresľovali slávnosti a procesie, ktoré boli v jednotlivých mestách odlišné a spoluvytvárali tak ich identitu. Pohľad na slovenské a sčasti maďarské mestá doplňujú dve kapitoly venované mestám v Čechách a na Morave. V rozsiahlej úvodnej stati sa čitateľ má možnosť oboznámiť so všeobecným vývojom stredovekých miest zasadeným do európskeho rámca a tiež s vývinom historiografického pohľadu na ne.

V roku 2011 si Trnava pripomína osemsto rokov od prvého písomného záznamu o svojom jestvovaní. Tento dokument z roku 1211, hoci sa môže zdať neskorý v porovnaní s inými sídliskami, je významný pre mesto a jeho dejiny. Zmienka o Trnave sa týka darovania majetkov a desiatkových príjmov kostola sv. Mikuláša ostrihomským arcibiskupom Jánom. O rok neskôr si kanonici toto darovanie potvrdili aj od pápeža, čo svedčí o významnej úlohe Trnavy v medzinárodnom kontexte. Historikovia sa musia zaoberať okolnosťami týchto udalostí, vrátane pôvodu kostola a jeho postavenia v sídlisku. Kostol sv. Mikuláša bol pôvodne arcibiskupský, čo naznačuje jeho výnimočné postavenie. Dôležité je aj určiť rozsah desiatkového obvodu kostola, čo je kľúčové pre pochopenie najstaršej fázy vývoja Trnavy. Vzťahy medzi trnavskými mešťanmi a Ostrihomskou kapitulou boli počas stredoveku zložitou otázkou, často vyžadujúcou kompromisy. Kapitula získala v Trnave významné majetkové zázemie, ktoré si udržala po celý stredovek, a to prispelo k rozhodnutiu ostrihomského arcibiskupa zvoliť Trnavu za nové sídlo v 16. storočí.

Predložená publikácia sa usiluje postihnúť niektoré aspekty cirkevnej organizácie na našom území, a to počnúc vývojom hlavnej štruktúry organizácie cirkevného života až po najnižšie zložky s dôrazom na vlastnú cirkevnú topografiu. Osobitne sa venuje pozornosť najmä juhozápadnému Slovensku, kde sa už najneskôr na začiatku 11. storočia sformovalo Bratislavské prepoštstvo a potom územiu Nitrianska (Nitrianskej župy) – ide o kľúčové teritória s ťažiskom cirkevného a politického života na našom území. Pozornosť sa však venuje aj ďalším územiam na južnom, strednom a východnom Slovensku, historickým epochám od stredoveku až do 20. storočia, či vybraným problémom, zasahujúcim do oblasti cirkevného života v minulosti. Pozornosti neuniká ani otázka reformácie a jej vplyv na ďalší vývoj konfesionálnych vzťahov na našom území a zmeny v cirkevnej organizácii vyvolané pod jej tlakom. Pre ľahšiu orientáciu v problematike osobitne publikujeme zoznam použitej relevantnej literatúry a pre sledovanie konkrétnych topografických súvislostí slúži výberový miestny register. Zostáva dúfať, že publikácia pomôže osvetliť viaceré momenty vo vývoji cirkevnej správy na našom území a nastolí nové témy pre nasmerovanie ďalšieho špecializovaného výskumu.

Rozsiahla monografia o Drahovciach komplexne zachytáva históriu a život v obci od najstarších čias po súčasnosť. Hlavná dejinná línia, založená na archívnom výskume, je dielom odborníkov, ktorí sa problematike venujú aj v praxi. Ostatné časti textu, zamerané na spoločenské združenia, spolky, šport a kultúru, napísali obyvatelia a rodáci z Drahoviec. Kniha je rozdelená do desiatich kapitol, pričom úvodné časti sa zaoberajú obecným symbolmi a prírodnými pomermi. Historický vývoj obce je rozdelený na podkapitoly, ktoré pokrývajú archeológiu, stredovek, novovek a súčasnosť; sú tu aj príspevky o prvej pozemkovej reforme a o padlých v 2. svetovej vojne. Samostatná časť sa venuje dejinám osady Dolné Voderady, nasledujú kapitoly o cirkevných pomeroch a školstve. Kapitola o kultúrnom živote zdôrazňuje divadelnú a hudobnú tradíciu, rodinné zvyky a tradičný ľudový odev. O spoločenskom dianí informuje časť o miestnych spolkoch a športovej činnosti. Kniha uzatvárajú medailóny známych rodákov a osobností z obce. Obsahuje množstvo historických fotografií, pričom bohatú zbierku poskytol rodák Vladimír Rusnák – Bučka, čím plní aj úlohu reprezentačnej publikácie o obci neďaleko Piešťan.