Das Buch untersucht philosophische Konzepte der menschlichen Freiheit, den Wert der Wahrheit und die Idee des Menschen, sowie die Unterscheidung zwischen Sakralem und Profanem. Es beleuchtet die ethischen und philosophischen Ansätze von Denkern wie L. P. Karsavin und A. F. Losev und deren Einfluss auf die slawische und insbesondere die slowakische Gesellschaft. Ziel ist es, die kulturelle Synthese und deren ethische Auswirkungen auf die Gemeinschaft zu reflektieren.
Monografia je rozhovorom troch autorov o ruskej filozofii, o chápaní slobody v ruskom filozofickom myslení 20. storočia. Je dialógom hľadajúcim svojho čitateľa. Rozhovorom sa kniha stáva aj preto, lebo sa v nej stretávajú v dialektickom napätí tri pohľady na dva konkurenčné prúdy ruskej filozofie. Autori sa zhodnú na tom, že ruskú filozofiu moderny je možné vnímať ako dejinne realizovaný filozofický experiment, ktorý reflektuje nielen dobové špecifiká ruskej kultúry, umenia a vedy, ale aj aktuálne trendy európskej filozofie. Ruská filozofia prekonala búrlivé časy, pričom jej spočiatku pluralitný charakter vyústil do radikálneho vymedzenia dvoch hlavných prúdov - religiózneho a materialistického. Toto dramatické a dôsledkami často tragické napätie sporiacich sa protichodných tendencií v ruskej filozofii je stále živým intelektuálnym dedičstvom. Dodnes rozoznávame vplyv obidvoch alternatívnych prúdov, ktoré si prešli cestami vzostupov i pádov, zatracovaním i glorifikáciou. Západná filozofická kultúra (ruská filozofia je jej súčasťou) je polyfonickým diskurzom s množstvom napätí a protikladov. Ako taká predpokladá rôznosť filozofických pozícií, ktoré napriek svojej odlišnosti predstavujú konečný pokus o vyjadrenie pravdy. Aby sa hodnota plurality, ku ktorej sa západná kultúra hlási, mohla reálne uskutočniť, musí sa stať filozofickým dialógom. Avšak podmienkou dialógu je slobodné uznanie partnera. Toto uznanie však nie je automatickým nárokom, je nevyhnutné si ho zaslúžiť. Autori, filozofi na Trnavskej a Sankt-Peterburgskej univerzite, pristupujú k sebe navzájom i k téme s rešpektom, v ktorom si toto uznanie preukazujú. A tak si snáď aj predkladaná monografia zaslúži pozornosť svojho čitateľa.
Kniha je fragmentom autorovej práce s textami, ktoré významne ovplyvnili európske filozofické myslenie a kultúru. Úsilie o porozumenie textu sprevádza vedomie vďačnosti a pokory, s ktorou kráča pútnik po vyšľapanej ceste. Dielo sa zaoberá inšpiratívnou filozofiou Martina Heideggera, pričom kladie otázky a hľadá odpovede v kontexte jeho myslenia. Zároveň sa zameriava na dialóg v komparatívnej etike, kde sa stretáva filozof s tradíciou, autor s čitateľom a učiteľ so žiakom, pričom obdarovanými sú všetci účastníci. Kniha rozpráva príbeh autora, ktorý sa stretol s Heideggerom v existenciálne významnej udalosti, na ktorú nezabudol. Jej cieľom je predstaviť Heideggerovu filozofiu gymnaziálnym študentom a podnietiť ich k hlbšiemu štúdiu pramennej a sekundárnej literatúry. Pre poslucháčov univerzitného štúdia môže slúžiť ako propedeutické cvičenie k analytickému mysleniu. Heidegger je inšpiratívny nielen dnes, ale aj pre rôzne odbory štúdia. Kniha sa tiež zameriava na Heideggerove inšpiračné zdroje a objasňuje, v čom môže byť jeho filozofia inšpirujúca pre nás, dedičov a interpretov.
Pojem krásy a jeho originálne prepojenie s chápaním dobra a pravdy je ústredným motívom ruskej morálnej filozofie, ktorý inšpiruje kultúry slovanských národov rovnako v 20. storočí, ako aj dnes. Fenomén krásy sa stáva referenčným bodom každého ďalšieho myslenia, každej ďalšej morálno-etickej reflexie v oblasti filozofie, sociálneho myslenia, umenia a kultúry. Bližšie sprístupnenie fenoménu krásy a reflexia jeho zjavovania sa v myslení a v kultúrach niektorých slovanských národov je obsahom tejto knihy. Autori svoj záujem sústredili na analýzu vybraných tém filozoficko–estetického myslenia v poľskej (W. Tatarkiewicz, J. Tischner) a ruskej (S. L. Frank, P. N. Evdokimov, P. A. Florenskij, N. A. Berďajev, V. I. Ivanov) filozofii a estetike 20. storočia, ako aj na ich recepciu v súčasnosti. Interdisciplinárny rozmer skúmanej problematiky môže podnietiť ďalší výskum a testovanie idey duchovnej krásy aj v kontextoch iných kultúr.
Ruská filozofia si zaslúži, aby bola viac docenená, a to pre hĺbku svojich sociálno-etických a metafyzicko-ontologických konceptov, ktoré môžu byť inšpirujúce práve v našich časoch, kedy prežívame krízu rodinných vzťahov, krízu filozofického myslenia a humánnosti. Súčasné ruské myslenie poskytuje hlboké a pritom realistické idey a môže sa stať objavnou cestou motivujúcou k premene zmýšľania na prospech jednoty, ktorá oponuje snahám po moci bez osobností, po hedonizme a pôžitkárstve, či po prehnanej erotizácii života. Ruská skúsenosť môže byť cenným prispevkom ku globálnemu očisteniu v oblasti medziľudských vzťahov.
