Leopold Moravčík Bücher

Autor sa vo svojej knihe venuje takým pálčivým otázkam súčasnosti, ako je scientológia, moderné tajné spoločnosti alebo ešte stále citeľné následky mccarthizmu, ktorý označuje za novodobý hon na čarodejnice. Hľadá súvislosti v prípadoch zdanlivo odlišných. Takým bol napríklad výbuch vojnovej lode Maine, potopenie Lusitanie, útok na Pearl Harbor a incident v Tonkinskom zálive. Neobchádza ani problematiku doteraz utajovanej operácie Splinter Factor, záhadu atentátu na J. F. Kennedyho, či prípad letu KAL-007 a s tým súvisiacu operáciu Northwoods. Cez udalosti farebných revolúcií, studenej vojny a záhadnej smrti Božieho bankára privádza autor čitateľa k tomu, aby si všimol sústredený a zrejme aj organizovaný útok na konšpirácie ako také, bez ohľadu na to, či sa týkajú nezmyslov alebo opodstatnených úvah a obáv. Tie sú často výsledkom aktivít vlád a organizácií, ktoré buď utajujú dôležité informácie pred svetom alebo nemajú dostatok odvahy priznať svoje úmysly, ale častokrát aj vlastné omyly a zlyhania.

V knihe autor naznačuje, že svet mohol byť aj iný, a často nechýbalo veľa, aby sme žili inak alebo nežili vôbec. Preto sa kniha zameriava na dvanásť zlomových udalostí 20 storočia a jej autor, tieto udalosti "zaľudníl" osobnosťami, ktoré sa v rozhodujúcom okamihu ocitli v strede diania a svojim konaním prehodili výhybku dejín.

Muži sa radi hrajú na pánov tvorstva, ženy však ovládajú svet. Niektoré už stačili svojím pôsobením zmeniť dejiny. Táto desiatka nezabudnuteľných žien sa zapísala do histórie vďaka rozličným tromfom ...

Ústup Maově revoluční armády před vojsky prezidenta Čankajška a její strastiplný přesun, dlouhý 12 500 km, na nové, bezpečné základny dostal později pojmenování Dlouhý pochod. Od té doby se toto pojmenování přiřazuje všemu, na co je Čína hrdá.

V tých nedávnych časoch všetko bolo dovolené, ale takmer nič nefungovalo, ako malo. Snáď s výnimkou organizovaného zločinu. Bolo to obdobie veľkej privatizácie, lacných úverov, ktoré sa nemuseli splácať... Chcela by som vedieť, či sa údaj o mojom príchode a pobyte v hoteli nedá nejako odstrániť. Skrátka, že tu nie som a ani som tu nikdy nebola. Chcem mať od manžela aspoň chvíľu pokoj a všetko vrátane rozvodu riešiť na diaľku.“ „Už som vám povedal, že ako hotelier si to nemôžem dovoliť, existujú prísne predpisy o evidencii ubytovaných. Mohli by mi zobrať licenciu.“ Otvorila kabelku, vybrala z nej zväzok bankoviek a položila ho na stôl. „Tu je päťtisíc eur. Potrebujem zmiznúť z verejnosti, inak budem mať problémy.“ „Hovorím vám, že to nejde. Prečo trváte na ubytovaní v našom hoteli a nehľadáte iné riešenia?“ Z kabelky vybrala ďalší zväzok bankoviek. „Ani za desaťtisíc?“ „Ani. Prečo nezvážite iné možnosti? Existujú mnohé.“ „Poviete mi aspoň jednu možnosť? Za pätnásťtisíc?“ Po tejto ponuke som začal váhať. Mať hotovosť, niečo ako čierny fond, to je pre každého podnikateľa lákadlo. Mať peniaze, ktoré neprebehli bankovým systémom a nedajú sa vystopovať. Možno sa niekomu zdá pätnásťtisíc málo, ale čierny fond má vždy oveľa väčšiu hodnotu, aká sa dá spočítať podľa núl na bankovkách. Najmä, keď sa objaví v čase najväčšej núdze.

Kniha sleduje málo známe, ale rovnako vzrušujúce obdobie po podpise Satmárskeho mieru medzi kurucmi a cisárskou armádou v roku 1711. Existuje dostatok faktov, že povstalci vedení kniežaťom Rákocim naďalej pokračovali v tajnej príprave na novú etapu povstania a že práve Liptov bol jedným z centier týchto príprav. Vyžadovalo si to dôkladné utajenie takýchto príprav a ich zamaskovanie napríklad vo forme zbojníckych aktivít a prechodu na iné, modernejšie formy odboja proti Viedni. Generál cisárskych vojsk Ladislav Ebergéni sedel na koni uprostred jednotky vojakov tiahnucich z Oravy do Liptova a zadíval sa na ruiny likavského hradu. Generál mal za sebou úspešnú výpravu, podarilo sa mu obsadiť Oravský hrad a následne posilniť pozície Viedne v celej stolici. Teraz konštatoval sám pre seba, že hrad Likava sa po toľkých bitkách a obliehaniach už nespamätá a bude sa ďalej rozpadať. Hrad v uplynulých rokoch prechádzal neustále z cisárskych rúk do kuruckých a naopak. Boje zapríčinili, že hrad ako sídlo kráľovskej komory už skončil, tá preniesla svoj úrad spravujúci kráľovské majetky v dolnom Liptove do Kaštieľa svätej Žofie v Ružomberku. Práve tam teraz generál smeroval, aby zistil, aké sú pomery v župe ešte skôr, ako potiahne ďalej na východ likvidovať zvyšky kurucov, kam už predtým vyslal skupinky jazdcov ako pátracie patroly.

Táto časť Slovenska nie je zatiaľ veľmi opísaná, aj keď bola prebádaná dostatočne. A pritom sa tu udialo všeličo, čo si zaslúži pozornosť. Príbehov, ktoré sa stali pod Chočom počas uplynulých 350 rokov, je veľa. Podstatné je to, že všetky, ktoré sa pomestili do tejto knihy, majú reálny základ.