Jozef Vozár Reihenfolge der Bücher

Zákonom č. 375/1919 Sb. z. a n. bola zriadená Československá štátna univerzita v Bratislave, ktorú tvorili štyri fakulty, medzi nimi aj právnická. V pondelok 24. októbra 1921 o 9. hodine sa začalo vyučovanie na tejto fakulte otváracím prejavom rektora Augustína Rátha. Do histórie fakulty sa raz a navždy zapísali ako jej zakladatelia šiesti profesori: Karel Laštovka (správne právo), Augustín Ráth (občianske právo), Otakar Sommer (rímske právo), Emil Svoboda (občianske právo), Bohuš Tomsa (právna filozofia) a Jan Vážný (rímske právo). Zakladatelia Právnickej fakulty Univerzity Komenského položili pevný kameň vzdelávania a rozvoja právnej vedy na Slovensku. Pri príležitosti nedávneho stého výročia založenia tejto fakulty monografia vyzdvihuje zásadné pedagogické, vedecké a organizačné zásluhy tohto profesorského zboru, ako aj dielo a hodnotový odkaz jednotlivých zakladateľov.

Július Karmán (4. apríl 1876, Čadca - 12. november 1941, Brno) - zabudnutý právnik. Takto by sa dalo dvomi slovami charakterizovať právnika, ktorý po sebe zanechal najrozsiahlejšie vedecké dielo zo všetkých slovenských právnikov jeho generácie. Napísal samostatne alebo v spoluautorstve dvanásť monografií a päť ďalších editoval. Svoje diela najmä z obchodného práva písal po slovensky, česky a nemecky. Bol presvedčený československý vlastenec, ktorý dôsledne presadzoval používanie slovenčiny v odbornom jazyku.Po vzniku Československa pôsobil ako sudca. Od polovice roka 1922 odišiel na Ministerstvo unifikácie ČSR, kde zotrval až do odchodu do dôchodku ako ministerský radca a prednosta civilného oddelenia. Z rozsiahleho diela J. Karmána sa v tejto knihe nachádza reprint jeho komentára k zákonu proti nekalej súťaži.

Augustín Ráth (2. jún 1873, Ružomberok - 12. marec 1942, Bratislava) bol významnou osobnosťou slovenského práva prvej polovice 20. storočia. Svoju právnickú kariéru začal ako advokát v Ružomberku a neskôr pôsobil v Námestove a Bratislave. Okrem advokácie založil noviny Orava a bol šéfredaktorom Slovenských ľudových novín. Zúčastnil sa na činnosti Úvernej banky a zapojil sa do politických volieb. Jeho vedecká práca Práva medzi mužom a ženou v Uhorsku položila základy právnej vedy na Slovensku. V roku 1907 sa stal spolupracovníkom Ottovho slovníka náučného. Počas prvej svetovej vojny pôsobil ako sudca v Novom Sade a Kruševaci, a po vojne pracoval na juhoslovanskom Ministerstve spravodlivosti, kde sa podieľal na kodifikácii zákonov, za čo získal vyznamenanie Rad sv. Sávu tretej triedy. Po návrate do Československa prednášal na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe a v roku 1920 sa habilitoval. V roku 1921 ho prezident menoval za profesora občianskeho práva. Bol zakladateľom Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a prvým dekanom, ako aj prvým slovenským rektorom UK v školskom roku 1921/1922. Ráth zastával významné funkcie v slovenských vedeckých spoločnostiach a na Právnickej fakulte UK pôsobil až do konca svojho života.

Vladimír Fajnor, narodený 23. októbra 1875 v Senici a zomrelý 5. januára 1952 v Bratislave, bol významnou právnickou osobnosťou prvej polovice 20. storočia na Slovensku. Svoju kariéru začal ako advokát vo Zvolene, kde založil Zvolenské noviny, Zvolenskú ľudovú banku a kníhtlačiareň. Po vzniku Československa sa stal prezidentom Súdnej tabuly v Bratislave a bol spoluzakladateľom Právnickej jednoty na Slovensku, kde ho zvolili za starostu. V rámci tejto organizácie prevzal vydávanie časopisu Právny obzor, ktorého hlavným redaktorom bol 16 rokov. Fajnor tiež pôsobil na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde habilitoval v roku 1922 a v roku 1936 sa stal profesorom občianskeho práva. Zaslúžil sa o rozvoj slovenského právneho názvoslovia a publikoval v oblasti právnej histórie a súkromného práva. Dvakrát bol ministrom unifikácie a raz ministrom spravodlivosti, pôsobiac v úradníckych vládach ako nestraník. V roku 1930 ho prezident T. G. Masaryk menoval prvým prezidentom Najvyššieho súdu ČSR. Po odchode do penzie v roku 1939 prežil druhú svetovú vojnu v Čechách a po oslobodení bol jedným zo štyroch československých právnikov zapísaných do Stáleho arbitrážneho dvora v Haagu.

Publikácia Významní slovenskí právnici z Liptova predstavuje štyroch slovenských právnikov - Emila Stodolu, Augustína Rátha, Adolfa Zátureckého a Štefana Lubyho - osobnosti, ktoré svojím dielom presiahli nielen hranice regiónu, ale aj štátu, v ktorom sa narodili. Položili základy slovenského právneho názvoslovia. Emil Stodola založil dnes už najstarší, právnický vedecký časopis - Právny obzor. Zastávali mnohé významné funkcie, či už na Univerzite Komenského ( Augustín Ráth, Štefan Luby) alebo v súdnictve (Adolf Záturecký). V monografii okrem analýzy ich najdôležitejších diel sa nachádzajú aj mnohé dobové dokumenty a fotografie, ktoré dotvárajú kolorit ich života a práce.

Ďalší výber judikatúry z obľúbenej edície vydavateľstva Wolters Kluwer sa venuje problematike nemajetkovej (imateriálnej, morálnej) ujmy, ktorý patrí k novším právnym pojmom a v súčasnosti ho upravujú desiatky zákonov. Náprava nemajetkovej ujmy nesleduje cieľ poskytnúť poškodenému náhradu peňažného ekvivalentu ani obnovu pôvodného stavu, ale iba jej určité spravodlivé zmiernenie (tzv. zadosťučinenie, satisfakciu). Primerané zadosťučinenie sa chápe ako nástroj na odstránenie spôsobenej nemajetkovej ujmy. Pri uplatňovaní náhrady nemajetkovej ujmy nestačí poznať znenie zákonov. Oveľa dôležitejšie sú však súdne rozhodnutia, lebo súdy v tejto oblasti dotvárajú platné právo. Napriek publikovaniu všetkých súdnych rozhodnutí od roku 2011 neexistuje v tomto publikovaní systém, a tak je možnosť zistenia skutočne právoplatne rozhodnutých súdnych sporov značne komplikovaná. Aj z tohto dôvodu sa vytvoril autorský kolektív z právnikov, ktorí sa prakticky zaoberajú náhradou nemajetkovej ujmy v rôznych sférach práva. Prostredníctvom súdnych rozhodnutí, ktoré dlhšie časové obdobie sledovali a zhromažďovali, približujú aplikáciu práva v týchto oblastiach: - primerané zadosťučinenie v konaní o ústavnej sťažnosti, - náhrada nemajetkovej ujmy spôsobenej pozostalým smrťou blízkej osoby pri dopravnej nehode, - náhrada nemajetkovej ujmy spôsobenej diskrimináciou, - náhrada nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo nezákonným úradným postupom, - náhrada nemajetkovej ujmy v rámci zdravotníckej starostlivosti a zásahu do súkromia, - náhrada nemajetkovej ujmy v dôsledku zásahu do ochrany osobnosti médiami, - náhrada nemajetkovej ujmy v oblasti nekalej súťaže. Výnimočná zbierka obsahujúca viac ako 170 rozhodnutí vo veciach nemajetkovej ujmy z viacerých jej aspektov je vzhľadom na jej zameranie určená každému – nielen právnickej, ale aj laickej verejnosti.

Monografia Sloboda prejavu v rozhodnutiach súdov je kolektívnym dielom popredných odborníkov z domova, ako aj zo zahraničia. Autori sa zaoberajú filozofickými, historickými, ale najmä právnymi aspektmi slobody prejavu. V podobe analýzy najrelevantnejších rozhodnutí poukazujú na vývoj rozhodovacej praxe súdov nielen v postsocialistických krajinách, ako sú Maďarsko, Slovensko, Česko, ale najmä v zabehnutých demokraciách ako USA, Nemecko a Francúzsko. Osobitne je venovaná pozornosť judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva v prostredí internetu, ako aj slobode prejavu v kontexte Charty základných práv Európskej únie. V závere monografie jeden z jej autorov opisuje osobnú skúsenosť s „uplatňovaním“ slobody prejavu v Číne.