Štefan Wolf Slameníkov Bücher

Očití svedkovia transportu sa báli rozpovedať, čo videli. Rušnovodiči, kuřiči a ďalší zamestnanci mlčali, len plnili príkazy svojich nadriadených. Strach o seba ich paralyzoval. Poddôstojník rozkázal asi štrnástim mužom a chlapcom vystúpiť a odviedol ich do skladišťa, kde sa ozvali výstrely. V ďalšom vozni sa ozývalo kvílenie obyvateľov Veľkého Poľa a Píly, medzi ktorými boli aj Nemci so ženou a dcérou. Pri príchode do Banskej Štiavnice ležali na dlážke vozňa mŕtvi a bezvedomí, ostatní sa snažili uniknúť. Zúfalstvo ich hnalo k dverám, ktoré sa snažili otvoriť, no mŕtvola dievčaťa im bránila. Od tragédie uplynulo viac než sedemdesiat rokov. Opísal som osudy dvoch blízkych, ktorí mali zahynúť pri likvidácii nemeckých obyvateľov stredného Slovenska v roku 1944, tri týždne po vypuknutí Povstania. Jeden zázrakom prežil. Krvavý masaker na štiavnickej stanici videl (dnes asi posledný) očitý svedok, ktorý sa prebudil na rev a streľbu. Druhý deň, keď partizáni odpratali mŕtvych, pozoroval stopy tragédie, rozstrieľaný vagón a množstvo krvi, šatstva a piesku na prekrytie krvavých stôp.

Publikácia (v nemeckom jazyku) sa venuje tragickej udalosti, ktorá sa stala v septembri 1944 na železničnej stanici v Banskej Štiavnici. Represívne akcie niektorých partizánskych skupín sa zameriavali proti ríšskym a karpatským Nemcom už pred vypuknutím Slovenského národného povstania. Po 29. auguste 1944 sa však postavenie nemeckej komunity zdramatizovalo. V regiónoch ovládaných povstalcami sa nemecké civilné obyvateľstvo stávalo obeťou násilia a vraždenia. V noci na 26. septembra 1944 partizáni a povstalci na železničnej stanici v Banskej Štiavnici zavraždili 83 osôb z transportu civilných občanov nemeckej národnosti, najmä z obcí Píla a Veľké Pole pri Žarnovici.