Pavel Vilikovský Reihenfolge der Bücher

Spoločná kniha Pavla Vilikovského a Mira Cipára začala vznikať už v roku 2019. Zámerom projektu bolo spojiť v jednom diele dvoch významných umelcov a zároveň dvoch veľmi dobrých priateľov. Na dielko, ktoré malo vyjsť v edícii 2v1 sa obaja autori tešili, ale osud neumožnil ani jednému držaťho vytlačené v ruke. Podstatnú časť svojich príspevkov však autori stihli vydavateľovi odovzdať a majster Cipár aj navrhol dizajn a úpravu knihy. A tak, milý čitateľ, dúfame, že táto knižočka aforizmov Pavla Vilikovského a vtipných ilustrácií Mira Cipára ťa pobaví a umožní ti spomenúť si na dvoch velikánov slovenskej kultúry.

Pavel Vilikovský je v každej svojej knihe ten istý, ale zároveň je aj vždy iný – objavný. Takáto iná, objavná je aj rozsiahla novela RAJc je preč, na ktorej pracoval autor dva roky. Názov zvádza k chápaniu knihy ako bilancovania prežitého, je to však pravdou iba do určitej miery. Dielo treba skôr vnímať ako mozaiku príbehov väčších i menších, vlastných aj odpozorovaných, smiešnych i smutných. Príbehy sú v knihe radené nie podľa časovej postupnosti, ale podľa toho, ako sa ich autor rozhodol vsunúť do deja – podobne ako keď výtvarník kladie kamienok do vznikajúcej mozaiky. Takto sa mu knihou podarilo vytvoriť mimoriadne zaujímavú kompozíciu. Vilikovský píše i s múdrym odstupom, vnímavým porozumením a humorom, ale i iróniou a sebairóniou, napriek tomu je ľudský a chápavý. Kniha je výnimočná aj po výtvarnej stránke – je celá autorská. Využili sme autorovu umeleckú všestrannosť a ako ilustrácie sme použili 25 gvašov z Vilikovského voľnej tvorby a na obálku koláž z autorovej dielne.

Vo svojej novej próze nás Pavel Vilikovský zasväcuje do ľúbostného príbehu mladého pracovníka reklamnej agentúry Ivana, až kým odrazu s prekvapením nezistíme, že je to vlastne postava z románu bezmenného slovenského spisovateľa. Ivan sa svojmu tvorcovi vymkne z rúk a proti jeho vôli začne viesť nezávislý život. Vilikovský ukazuje spisovateľa ako bežného občana, ktorý sa pohybuje vo svete všedných starostí, no zároveň ako autor žije vo vymyslenom svete a čoraz ťažšie sa mu darí tieto dva svety rozlíšiť. V oboch sa musí vyrovnávať s dotieravými pochybnosťami i trpkým poznaním. Pavel Vilikovský odhaľuje zákulisie tvorivého procesu a stavia pred seba i čitateľa otázky o rozličných polohách a podobách skutočnosti, ktoré si v zhone súčasného života na vlastnú škodu zabúdame položiť.

Ein Auszug aus „SPIRIT ANIMALS, BAND 5: DIE MASKE FÄLLT“ von Tui T. Sutherland: „Ich glaube, wir müssen in dieser Richtung suchen“, sagte Meilin und ging an den Bäumen vorbei. „Dort fühlt es sich – dunkler an.“ Sie blickte zurück, die anderen nickten und folgten ihr. Was war hier geschehen? Was konnte so schlimm und böse sein, dass das Echo so lange nach dem letzten großen Krieg immer noch zu spüren war? Um sie tauchten weitere krumme Bäume aus dem Nebel auf. Sie marschierten längere Zeit durch eine immer gleiche Landschaft und fühlten sich an die scheinbar endlose Nacht erinnert, während der sie über das Meer gepaddelt waren. Meilin wollten die Augen zufallen, sie konnte kaum noch die Beine heben. Am liebsten hätte sie sich schlafen gelegt, aber sie wollte an diesem Ort nicht schutzlos unbekannten Gefahren ausgeliefert sein. Der Nebel, der nicht mehr schwarz, sondern grau war, schlang sich gespenstisch um ihre Beine. Vielleicht gab es ja noch eine Sonne weit jenseits dieses schrecklichen Ortes, doch Meilin konnte immer nur ein paar Schritte weit sehen. Plötzlich wurde ihr klar, dass sie Jhi nicht mehr hinter sich hörte. Dabei war sie sicher, dass die Pandabärin da war. Sie musste da sein.

Príbehom ozajského človeka pokračuje Pavel Vilikovský v skicovaní ďalšieho typu Slováka, no kým v Psovi na ceste ide o "kultúrneho pracovníka - redaktora", tu sa hrdina profesionálne vyvíja, ironicky povedané, "stúpa po socialistickom zamestnaneckom rebríčku". Začína ako dozorca na stavbe budovy akéhosi podniku, stáva sa správcom postavenej budovy, neskôr podnikovým kontrolórom až nakoniec sa presunie na tretie poschodie budovy k "vedeniu", pretože ho vymenujú za referenta pre zvláštne úlohy. Sám podnik sa v tom období stáva generálnym riaditeľstvom. To je moment, keď sa v konformnom, jednoduchom myslení bezvýznamného človiečika prebúdza ambícia stať sa konečne niekým.

Především je to příběh lásky doceněné až při jejím vymizení, příběh hledání či ztrácení vlastní totožnosti anebo příběh pátrající po smyslu našeho počínání. Při jejich vyprávění jsou originálně reflektovány všední i nevšední, zásadní i banální, každodenní i jedinečné otázky a problémy. Např. o existenci duše a jejím vztahu k tělu, o podstatě člověčí identity, o rozdílu mezi omylem a selháním, tvorem a bytostí, uměním a vědou. Nechybí ovšem ani zamyšlení nad tím, jestli je krtkovi v jeho kožíšku horko. Nebo zda se mravenci potí či jestli také mají duši. Vše je situováno převážně do nedávné Bratislavy, ale rovněž třeba do indiánských rezervací kmene Menominiů nebo na dávný uherský venkov. Letmý sníh přináší mimořádný čtenářský zážitek, který pobaví, inspiruje, hlavně však ohromí svou existenciální syrovostí a naléhavostí.

Je veľa druhov lásky a tá, o ktorej sa hovorí v dvoch novelách Pavla Vilikovského, nezodpovedá celkom predstave, ktorá sa nám pri tomto slove zvyčajne vybaví. Niekto možno v príbehu úspešného fotografa pochybujúceho o význame svojej práce v rýchlo sa meniacom svete nijaký ľúbostný motív nepostrehne, a aj v príbehu dôchodcu, ktorý sa pri svojej dobrovoľníckej práci musí vyrovnávať s dramatickými osudmi, aké ľudstvu pripravilo dvadsiate storočie, by sme erotické vzplanutie hľadali márne. A predsa je ich ústrednou témou láska, láska utajená, nepriznaná a často neopätovaná, láska, o ktorú hrdinovia noviel napriek všetkým svojim neúspechom a zlyhaniam neprestávajú bojovať. Je to láska k životu – k svojmu vlastnému i k životu ostatných, bez ktorých by ten náš nemal zmysel.

„Táto kniha je o jednom Slovákovi, lebo tak o tom rozhodli jazyk a kultúra. Je aj o jednom mužovi, lebo tak to zariadila príroda. Byť Slovákom a súčasne mužom nie je ťažké, najmä keď človek nemá na výber, ale rozprávať o tomto odľahčenom bytí až také ľahké nie je. A tak si Vilikovského textové Ja s dvojitou identitou musí vypomáhať citátmi svojich kolegov, požičiavať slová zo susedných jazykov a vďaka tejto pomoci pomaly pracovať na privedení zmyslu života k reči. Výsledkom tejto práce je text – tok, pripomínajúci pohyb psa na ceste. Pes, s najväčšou pravdepodobnosťou bastard, pobieha z jednej strany cesty na druhú, nečakane zastane pri medzníku alebo strome pri ceste, ovonia ich a potom tryskom vyrazí vpred alebo sa vráti kúsok späť, aby sa týmto cikcakovitým pohybom odniekiaľ niekam dostal.“ Peter Michalovič „Nová kniha Pavla Vilikovského je živý dôkaz, že čím jednoduchšie hovoríme hlboké myšlienky, tým sú hlbšie.“ Tomáš Janovic