Psy by žili dlhšie, keby...
Autoren
- Buchbewertung
Mehr zum Buch
Máte doma psíka alebo mačičku? Určite vám záleží na tom, aby boli zdraví. Rakúska zverolekárka Jutta Zieglerová uvádza vo svojej knihe Psy by žili dlhšie, keby... ťažké prípady, s ktorými sa počas dlhoročnej praxe stretla v ambulancii. Odborne, no pritom jazykom zrozumiteľným aj pre bežného chovateľa vysvetľuje napríklad, ako kŕmenie priemyselnými suchými krmivami s vysokým obsahom obilnín škodí vášmu zvieratku, prečo nie je nevyhnutné každý rok očkovať a odčervovať mačičku, ktorá žije len vo vnútri, aj prečo sa váš pes nevie správať napriek všetkým pokusom o výcvik. Radí majiteľom domácich miláčikov, podľa čoho spoznajú dobrého zverolekára či veterinárnu kliniku a uvádza na pravú mieru mýty o kŕmení zvierat surovou stravou. Táto kniha by mala byť povinným čítaním pre každého chovateľa, ktorému leží na srdci blaho jeho domáceho miláčika. Keď má vlčiak Pomuc deväť mesiacov, začne krívať. Raz na pravú, inokedy na ľavú prednú labku. Rodina P. s ním ide k zverolekárovi. Tam sa dozvedia otrasnú diagnózu: osteochondrosis dissecans (OCD) oboch ramenných kĺbov! OCD je vývojové ochorenie ramenného kĺbu, ktoré spôsobuje lámavosť kĺbovej chrupavky. Pomuc sa už ako šteňa prejavoval ako dobrý jedák s veľkou chuťou do jedla a sklonom k priberaniu. Je nesporné, že príliš veľký obsah energie v potrave má za následok rýchly rast, vyššiu hmotnosť, a tým aj preťaženie chrupavkového skeletu. Toto všetko a nadmerný prísun syntetických vitamínov (A) a minerálnych látok (vápnik a fosfor) sú faktory ovplyvňujúce vznik osteochondróz a dysplázií bedrového kĺbu. To, že sa kedysi, čiže pred zavedením hotovej potravy, mohli šteňatá do sýtosti najesť, a pritom u nich nevznikli defekty kostí, svedčí o tom, aký veľký vplyv majú hotové krmivá na vznik takýchto ochorení. Pri „prirodzenej potrave“, a tým myslím stravu, ktorá sa nevyrába priemyselne, nemôže dôjsť k predávkovaniu minerálnymi látkami a vitamínmi. Ani nadváha nepredstavuje u prirodzene kŕmených psov nijaký problém. Vo februári 2005 vypukla u niekoľkých našich mačiek leukóza – komplex vírusovej leukémie mačiek (FeLV – mačacia leukóza). Táto choroba sa skutočne končí väčšinou úhynom, ale neznamená to, že sa musí skončiť úhynom vždy. Zavolala som teda môjmu známemu veterinárovi s prekvapujúco dlhým radom titulov pred menom s prosbou o pomoc a radu. Radu som aj dostala, stručnú a jasnú: „Tak to teda skončime a uspime ich.“ Jeho radu som neposlúchla a všetky mačky, ktoré boli vtedy choré, dodnes (2011!) žijú! Za to, mimochodom, vďačíme Dr. Jutte Zieglerovej.