Trápenia so školou

V autobiografickej knihe Trápenia so školou spomína Daniel Pennac na roky vlastnej školskej dochádzky a na svoje učiteľovanie. Píše zanietene a pútavo o vzdelávaní, netradične z uhla pohľadu slabých žiakov, lajdákov, ktorým sa v škole nedarí. Pre slabých žiakov má totiž veľké pochopenie – sám bol za svojich školáckych a študentských čias jedným z nich, beznádejným prípadom očividne odsúdeným na to, aby v živote neuspel. Príbehy zo svojich školských rokov nám Pennac podáva s vtipom jemu vlastným. Už učenie sa abecedy bolo nezabudnuteľné – v jeho rodine sa traduje, že mu trvalo celý rok, kým sa naučil prvé písmenko abecedy. Poznámka jeho otca symbolizuje láskavý humor a porozumenie, s ktorým sa jeho rodičia a starší bratia snažili zúfalého školáka podporiť – „žiadny strach, v dvadsiatich šiestich bude abecedu ovládať perfektne“. To však nezmenšilo obavy ani rodičov, ani malého chlapca o vlastnú budúcnosť. Pennac, samozrejme, napokon uspel. Jeden z jeho učiteľov ho „zachránil“. Dal mu za úlohu napísať román. A Pennac objavil svoj talent a presvedčil sa, že nie je „úplne nanič“.