Mehr zum Buch
Doktor filozofie, profesor Tomskej štátnej univerzity Anatolij Suchotin, DrSc. sa venuje vedeckej práci v oblasti percepcie vedeckých informácií a špecifík vedeckej tvorivej činnosti. Slovenský čitateľ si už mal možnosť prečítať jeho knihu Paradoxy vedy (Smena, edícia Sputnik 1984). Tvorivéúsilie ľudstva sa počas celej jeho existencie zameriavalo na dva ciele: hľadanie pravdy a hľadanie krásy. Pritom sa v historickom procese vyvinuli dve samostatné kultúry: veda a umenie. Napriek tomu na prelomových úsekoch dejín nachádzame geniálne osobnosti, ktoré v sebe vedeli skĺbiť umelecké i vedecké vnímanie sveta, a boli to práve títo géniovia, ktorí obvykle otvárali pred ľudstvom ďalší úsek cesty k dokonalejšiemu životu. Autor hľadá paralely medzi týmito dvoma kultúrami a pokrokom ľudstva. Poukazuje na to, že umenie a veda sa napájajú z rovnakého žriedla a na mnohých príkladoch zo života význačných vedcov a umelcov ilustruje, čo spája tieto dve časti ľudskej kultúry, a čo ich odlišuje. Hlavný dôraz však kladie na ich súčinnosť, na vzájomné obohacovanie sa. Umelcom teda pomáha exaktné poznanie a vedcom citový, intuitívny prístup. Autor tvrdí, že iba takto, využívaním metód vlastných obom typom tvorivej činnosti možno objaviť novú krásu i pravdu.
Von Rytmy a algoritmy (1987) sind aktuell auf Lager verfügbar.
Buchkauf
Rytmy a algoritmy, Anatolij Suchotin
- Sprache
- Erscheinungsdatum
- 1987,
- Buchzustand
- Beschädigt
- Preis
- 0,37 €inkl. MwSt.
Hier könnte deine Bewertung stehen.
- Titel
- Rytmy a algoritmy
- Sprache
- Slowakisch
- Autor*innen
- Anatolij Suchotin
- Verlag
- Smena
- Erscheinungsdatum
- 1987
- Reihe
- Schlagwörter
- Sachbücher, Sozialwissenschaften, Philosophie
- Bewertung
- 4 von 5 Sternen
- Beschreibung
- Doktor filozofie, profesor Tomskej štátnej univerzity Anatolij Suchotin, DrSc. sa venuje vedeckej práci v oblasti percepcie vedeckých informácií a špecifík vedeckej tvorivej činnosti. Slovenský čitateľ si už mal možnosť prečítať jeho knihu Paradoxy vedy (Smena, edícia Sputnik 1984). Tvorivéúsilie ľudstva sa počas celej jeho existencie zameriavalo na dva ciele: hľadanie pravdy a hľadanie krásy. Pritom sa v historickom procese vyvinuli dve samostatné kultúry: veda a umenie. Napriek tomu na prelomových úsekoch dejín nachádzame geniálne osobnosti, ktoré v sebe vedeli skĺbiť umelecké i vedecké vnímanie sveta, a boli to práve títo géniovia, ktorí obvykle otvárali pred ľudstvom ďalší úsek cesty k dokonalejšiemu životu. Autor hľadá paralely medzi týmito dvoma kultúrami a pokrokom ľudstva. Poukazuje na to, že umenie a veda sa napájajú z rovnakého žriedla a na mnohých príkladoch zo života význačných vedcov a umelcov ilustruje, čo spája tieto dve časti ľudskej kultúry, a čo ich odlišuje. Hlavný dôraz však kladie na ich súčinnosť, na vzájomné obohacovanie sa. Umelcom teda pomáha exaktné poznanie a vedcom citový, intuitívny prístup. Autor tvrdí, že iba takto, využívaním metód vlastných obom typom tvorivej činnosti možno objaviť novú krásu i pravdu.