Mehr zum Buch
Svätá Terézia z Lisieux rozpráva o svojom živote V „Príbehu istej duše“ sv. Terézia z Lisieux (1873–1897) opisuje svoj život od detstva v Alençon až po svoje „mučeníctvo srdca“ v karmelitánskom kláštore. Ako rozmaznané a chránené dieťa z pobožnej rodiny vyrastá v láskyplnej atmosfére. V 14 rokoch sa rozhodne nasledovať svoju staršiu sestru do kláštora, čo sa jej s 15 rokmi, napriek prekážkam, podarí. V kláštore však čelí vnútorným skúškam, ktoré sú nevyhnutné pre každého, kto sa chce priblížiť k Bohu. Terézia prežíva hlbokú vnútornú prázdnotu a pocit Božej neprítomnosti. Ani modlitby, ani dobré skutky, ani prijímanie Eucharistie jej neprinášajú útechu. Namiesto toho sa rozhodne prijať túto prázdnotu a s dôverou milovať. Rozhodne sa vykonávať aj tie najmenšie činy z lásky. Terézia bola v roku 1923 blahorečená a v roku 1925 svätorečená pápežom Piusom XI. V roku 1927 ju vyhlásil za patrónku misií. V roku 1997 ju pápež Ján Pavol II. vyhlásil za učiteľku Cirkvi.
Buchkauf
Príbeh mojej duše, Therese von Lisieux
- Sprache
- Erscheinungsdatum
- 2013
- product-detail.submit-box.info.binding
- (Hardcover)
Hier könnte deine Bewertung stehen.
- Titel
- Príbeh mojej duše
- Sprache
- Slowakisch
- Autor*innen
- Therese von Lisieux
- Verlag
- LÚČ
- Erscheinungsdatum
- 2013
- Einband
- Hardcover
- Seitenzahl
- 359
- ISBN10
- 807114925x
- ISBN13
- 9788071149255
- Reihe
- Schlagwörter
- Sachbücher, Wahre Geschichten, Esoterik & Religion, Biografien, Religiöse Themen, Religion, Spiritualität, Christliche Themen, Autobiografien & Memoiren, Christentum, Theologie, Glaube, Christliches Leben, Spirituelle Entwicklung, Katholische Kirche, Mystik, Religiöse Themen, Biografien von Frauen, Autobiografische Romane, Heilige, Gott und Mensch, Klosterleben, Biografien von Wissenschaftlern, Karmeliten, Heilige Thérèse von Lisieux, 1873-1897
- Erstveröffentlichung
- 1898
- Originaltitel
- l'Histoire d'une Âme
- Bewertung
- 4,45 von 5 Sternen
- Beschreibung
- Svätá Terézia z Lisieux rozpráva o svojom živote V „Príbehu istej duše“ sv. Terézia z Lisieux (1873–1897) opisuje svoj život od detstva v Alençon až po svoje „mučeníctvo srdca“ v karmelitánskom kláštore. Ako rozmaznané a chránené dieťa z pobožnej rodiny vyrastá v láskyplnej atmosfére. V 14 rokoch sa rozhodne nasledovať svoju staršiu sestru do kláštora, čo sa jej s 15 rokmi, napriek prekážkam, podarí. V kláštore však čelí vnútorným skúškam, ktoré sú nevyhnutné pre každého, kto sa chce priblížiť k Bohu. Terézia prežíva hlbokú vnútornú prázdnotu a pocit Božej neprítomnosti. Ani modlitby, ani dobré skutky, ani prijímanie Eucharistie jej neprinášajú útechu. Namiesto toho sa rozhodne prijať túto prázdnotu a s dôverou milovať. Rozhodne sa vykonávať aj tie najmenšie činy z lásky. Terézia bola v roku 1923 blahorečená a v roku 1925 svätorečená pápežom Piusom XI. V roku 1927 ju vyhlásil za patrónku misií. V roku 1997 ju pápež Ján Pavol II. vyhlásil za učiteľku Cirkvi.